V letných mesiacoch má organizmus vyššiu spotrebu antioxidantov

Slnečné žiarenie pôsobí na organizmus pri vytváraní niektorých vitamínov pozitívne. UV žiarenie je napríklad nevyhnutné na vytváranie vitamínu D. "Na druhej strane predstavuje pre organizmus určitú záťaž v smere spotreby antioxidantov, ktoré sú nevyhnutnými ochrannými faktormi z hľadiska záťaže pred slnečným žiarením," uviedla pre TASR hlavná odborníčka pre hygienu výživy hlavného hygienika SR Iveta Trusková.
Slnečné žiarenie pri opaľovaní a najmä pri opaľovaní spojenom s fajčením spotrebúva antioxidanty v organizme. Tie tak treba priebežne dopĺňať stravou. "Dostatok ovocia a zeleniny je optimálnym zdrojom dopĺňania týchto vitamínov, ktoré by sa pri nesprávnom stravovaní počas leta mohli stať deficitné," vysvetlila odborníčka. Medzi antioxidanty, ktoré dokážeme doplniť stravou, patria vitamíny A, resp. betakarotén-provitamín A, vitamín C a vitamín E.
Vitamín A sa nachádza napríklad v paradajkách, mrkve, marhuliach, malinách, rybách, masle. Zdrojom vitamínu C sú napríklad čierne ríbezle, jahody, citrusové ovocie, černice, kivi, maliny, ale aj paprika, paradajky, kaleráb, kel, karfiol a zemiaky. Vitamín E sa nachádza v rastlinných tukoch, olejoch, zelenine, orechoch či obilných klíčkoch. Veľmi účinný antioxidant lykopén je v paradajkách a v červenom melóne.
Stravovanie v letných mesiacoch má pre špecifiká tohto ročného obdobia, ako je vyššia teplota vzduchu, relatívne nízka vlhkosť a možnosť konzumovania epidemiologicky rizikových potravín, určité osobitosti. Hlavný dôraz v letnom stravovaní sa kladie na správny pitný režim a ľahšiu stravu.
Potením, močom a stolicou človek denne z organizmu stráca približne tri litre vody, ktoré treba doplniť správnym pitným režimom. "Tekutiny je vhodné dopĺňať konzumáciou vody, bylinkových a ovocných čajov, minerálnych vôd a zriedených ovocných štiav. Obsahujú ich aj potraviny, najmä ovocie, zelenina a polievky," vysvetlila Trusková. V lete sa odporúča obmedziť pitie alkoholických nápojov a kávy, ktoré majú dehydratačné účinky.
V stravovaní počas leta treba zohľadniť záťaž na srdcovocievny systém a metabolickú homeostázu v organizme, ktoré spôsobuje horúce  počasie. "Je potrebné uplatňovať zásady ľahšieho stravovania, so zameraním na konzumáciu potravín s vyššou stráviteľnosťou a nižšou energetickou hodnotou, pretože v lete organizmus nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zimnom období. Strava však musí poskytovať dostatok výživných látok," vysvetlila Trusková.
Základnou podmienkou letného stravovania je vyváženosť a pestrosť stravy. Jedálny lístok v lete by nemal obsahovať mastné potraviny, t.j. potraviny obsahujúce veľké množstvo živočíšnych tukov. Z hľadiska bezpečnosti je dôležité obmedziť konzumáciu epidemiologicky rizikových potravín, napr. lahôdok, cukrárenských výrobkov a pod.      
"V jedálnom lístku by mali okrem dostatku celozrnných výrobkov, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín dominovať ovocie a zelenina, ktorých je počas letnej sezóny dostatok," uviedla Trusková. Pri príprave pokrmov je v lete vhodnejšie uprednostniť varenie, dusenie a pečenie pred vyprážaním a fritovaním.

Zdroj: TASR