V lete nás potrápia nepríjemné dusné dni

Hranicou pre pocit dusna je pri relatívnej vlhkosti vzduchu 100 percent už teplota 16,5 stupňa C, pri relatívnej vlhkosti 50 percent teplota 27,9 stupňa C a pri vlhkosti 30 percent až 36,9 stupňa C. Keďže ide o subjektívny pocit, hranica dusna bola presne stanovená na základe jednej z vlhkostných charakteristík a to tzv. tlaku vodnej pary. V meteorológii je dusný deň na meteorologickej stanici zaznamenaný v prípade, ak je o 14. hodine miestneho času nameraný tlak vodnej pary s hodnotou 18,8 hPa a vyššou.

Najvyšší počet dusných dní býva v letnom období v nížinách, s rastúcou nadmorskou výškou ich počet klesá. V nadmorských výškach nad 1000 metrov sa už takmer nevyskytujú. V posledných rokoch však bol zaznamenaný častejší výskyt dusných dní aj v týchto polohách, napríklad na meteorologických staniciach Štrbské Pleso (1322 m n. m.) alebo Telgárt (900 m n. m.).

Zaujímavý je vývoj počtu dusných dní na meteorologických staniciach na strednom a najmä východnom Slovensku. Výrazný nárast počtu takýchto dní od roku 1951 nastal predovšetkým v Poprade a tiež aj na meteorologických staniciach Košice - letisko a Kamenica nad Cirochou. V Poprade bol od roku 2004 každý rok zaznamenaný aspoň jeden a viac dusných dní, pričom ešte v 50. až 80. rokoch 20. storočia v tejto oblasti boli celkom bežné roky, v ktorých sa nevyskytol ani jeden dusný deň.

V regiónoch severného a východného Slovenska v minulosti bolo v lete typické, že sa tam vyskytovalo veľa oblačnosti a častejšie tam aj pršalo. Toto neumožňovalo výraznejší vzostup teploty vzduchu cez deň, ale približne v poslednom štvrťstoročí začínajú aj v týchto oblastiach Slovenska pribúdať dni s častejším a dlhšie trvajúcim slnečným svitom, pričom zrážky sa koncentrujú skôr do búrkových lejakov. Dlhšie trvajúci slnečný svit vplýva na vzostup teploty vzduchu cez deň a súčasne v období výskytu búrok môže byť aj vysoká vlhkosť vzduchu, čo v kombinácii vyvoláva dusno.