V Iráne sa začali voľby nástupcu prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda

Rafsandžáního obľúbenosť prudko stúpla po tom, čo kritizoval krvavé zásahy proti demonštrantom protestujúcim v roku 2009 proti spornému znovuzvoleniu Mahmúda Ahmadíndežáda. Proreformné noviny Etemád vo štvrtok citovali Rafsandžáního výzvu ľuďom, že by hlasovanie "nemali bojkotovať". Viaceré ďalšie noviny doniesli podobné jeho vyjadrenia.

Okrem Rafsandžáního sa na voľbách nesmie zúčastniť ani blízky poradca Ahmadínedžáda Esfandiár Rahím Mašájí. Rozhodla o tom vplyvná Rada strážcov, ktorá spomedzi stoviek kandidátov nakoniec odobrila iba ôsmich, medzi nimi päticu konzervatívcov blízkych najvyššiemu vodcovi krajiny ajatolláhovi Alímu Chameneímu. Ministerstvo vnútra o tom informovalo v máji bez akéhokoľvek vysvetlenia rozhodnutia mocného orgánu. Dvaja kandidáti sa však medzičasom z volebného boja stiahli. Odstúpenie proreformného uchádzača o prezidentské kreslo Mohammada-Rezu Árefa pritom posilnilo šance umierneného klerika Hassana Rauháního, bývalého tajomníka Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť. Ten sa dostal medzi favoritov po tom, čo navyše získal verejnú podporu bývalých populárnych prezidentov Rafsandžáního ako aj Mohammada Chátamího. 

Víťaz piatkových volieb nahradí dosluhujúceho prezidenta Mahmúda Ahmadíndežáda, ktorému iránska ústava nedovoľuje uchádzať sa o tretie funkčné obdobie. Šesťdesiatštyriročný Rauhání odmieta Ahmadínedžádov bojový prístup v zahraničných vzťahoch a zdieľa Rafsandžáního názor, že Irán si môže ponechať jadrový program a zároveň uvoľniť napätie so Západom. Spolu s Rauháním kandidujú ešte štyria konzervatívci a jeden radikálny uchádzač o kreslo hlavy štátu. Z nich sú najvýznamnejší Chameneího poradca Alí Akbar Velájátí, teheránsky starosta Mohammad Báker Kálibáf či tajomník Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť Saíd Džalílí, hlavný vyjednávač v medzinárodných rokovaniach o iránskom jadrovom programe.