V hainburgskej Továrni na kultúru možno spoznať históriu strednej Európy i sveta

Dolnorakúska výstava 2011 s podnázvom Dobyť a objaviť v premene času je názov expozície v bývalej tabakovej továrni v Hainburgu. Návštevníkov sprevádza svetom najväčších dobyvateľov a objaviteľov z prehistorických čias po súčasnosť. Výstava potrvá do 15. novembra.
      "Na dvoch poschodiach Továrne na kultúru je výstava delená na dve časti," povedal pre TASR brigádujúci sprievodca Jakub Bielik z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
      Úvodná časť rozsiahlej expozície sa venuje dejinám na susediacom území Rakúska, Moravy, Maďarska a Slovenska. Ešte pred naším letopočtom ho obývali Kelti, ktorých vystriedali Rimania. Ich zbrane, vozy a ďalšie potreby potvrdzujú aj priestorové dokumenty. Možno sa pokochať na detailoch zdobeného odevu, v ktorom sa na koni triumfálne niesol víťaz bitiek. Kočovní pastieri Huni boli výborní remeselníci, čo prezrádzajú ich šperky, predĺžená lebka zasa svedčí o tom, že svojim potomkom od detského veku úmyselne deformovali vrchnú časť hlavy. Zdatní zlatníci boli aj Germáni, čo vidieť na postrojoch, sponách, brošniach a iných výrobkoch zo zlata a striebra. Šperky sa našli aj v hroboch Longobardov, ktorí prišli na to územie v roku 489. Okolo roku 800 ich vystriedali kočovné kmene Avarov. Ich ríšu zničil Karol Veľký a v 9. storočí územie obsadili slovanské kmene.
      Výstava informuje, že mesto Carnuntum bolo križovatkou Dunajskej a Jantárovej obchodnej cesty, aj o premenách Hainburgu. Tie možno sledovať i na obrazovkách, kde za niekoľko sekúnd "prebehnú" meniace sa stáročia až po súčasnú podobu mesta. Osobnosťou Hainburgu bol kráľ Přemysl Otakar II. (1251-1276) bývajúci na hrade a jeho šťastný životopis možno spoznať v 12 okienkach valcového objektu. Starší návštevníci si zaspomínajú na električku medzi Viedňou a Bratislavou, čo vidieť na fotografiách z roku 1914. Záujemcov o vojny upúta história bojov o Uhorsko, strelné a iné zbrane, brnenie, zdobené turecké šable či dýka s citátom z Koránu.
      "Vďaka obliehaniu Viedne Turkami spoznali Rakúšania tureckú kávu, ktorú títo vojaci po úteku zanechali v stanoch," prezradil Bielik.
      V podzemí galérie je druhá časť výstavy - o dobývaní sveta. Avšak nie vojnami, ale objavovaním a výskumom. Čestné miesto má britský moreplavec a objaviteľ James Cook, ktorý ako kartograf veľmi spresnil existujúce mapy pevnín aj morí. Nechýbajú rakúski cestovatelia. Z nich dcéra veľkoobchodníka Ida Pfeifferová (1797-1858) podnikla päť dlhodobých výprav, medzi nimi dve okolo sveta. Sane, kompas, maľovaný obraz, poznámky, cestovný pas Júliusa Payera a ďalšie dokumenty približujú takmer tragický osud rakúsko-uhorskej arktickej expedície (1872-1874). Výstava potvrdzuje, že protesty verejnosti (1984) proti postaveniu elektrárne v blízkosti Hainburgu zachránili dunajské lužné lesy, z ktorých je teraz národný park.

Zdroj: TASR