V gréckokatolíckej cirkvi sa už zajtra začína Veľký pôst

Pôstna liturgia pripravuje na slávenie paschálneho tajomstva jednak katechumenov (ohlásených čakateľov na krst), ako aj ostatných veriacich, ktorým pripomína krst, ktorý prijali, a pobáda ich k pokániu. Počas celej Štyridsiatnice sa v gréckokatolíckych chrámoch používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
      

Ako je známe, v rímskokatolíckej (latinskej) cirkvi a tiež v evanjelickej i ďalších kresťanských cirkvách sa 40-dňové obdobie pôstu a duchovnej prípravy pred Veľkou nocou začne o dva dni neskôr, a to Popolcovou stredou 18. februára.
      

V pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi podľa Juliánskeho kalendára, sa Veľký pôst pred Paschou začne tento rok v pondelok 23. februára.
      

História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. V 2. a 3. storočí sa pôst postupne presunul na obdobie pred Paschou, tzv. predpaschálny pôst, a trval celý týždeň. Tento týždeň dnes nazývame Strastný týždeň alebo Veľký týždeň a je to týždeň pred Veľkou nocou. Koncom 3. storočia už Veľký pôst trval 40 dní. Od 4. storočia máme prvé jasné svedectvá o 40-dennom predpaschálnom pôste (na základe Nicejského koncilu), vysvetlil históriu Štyridsiatnice hovorca Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Stanislav Gábor. Ako dodal, Veľkopôstne obdobie sa na Západe rozšírilo neskôr ako na Východe. Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7 či 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa do predpaschálneho pôstu dostalo skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní. V Starom zákone je napríklad zmienka o 40-dňovej potope, o 40-ročnom putovaní Izraela po púšti či o 40-dennom pôste Mojžiša predtým, ako dostal od Boha tabule Zákona. V Novom zákone sa zase spomína, že na 40. deň po narodení priniesli Jozef a Mária dieťa Ježiša do chrámu, že Ježiš sa 40 dní postil na púšti a podobne.