V Geofyzikálnom ústave majú už vyše 510 hlásení o zemetraseniach pri Poprade

Do Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied (GÚ SAV) v Bratislave prišlo do dnešného popoludnia už viac ako 510 makroseizmických dotazníkov od občanov o nočnom a dnešnom rannom zemetrasení pod Tatrami. Zaznamenali ich vo štvrtok (31.5.) v noci o 23.30 h pri obci Vernár v okrese Poprad (lokálne magnitúdo 2,7) a dnes ráno pred 6.00 h obyvatelia pocítili ďalší slabý otras (lokálne magnitúdo 2,1). Ako dnes na tlačovej konferencii na pôde GÚ SAV povedal prof. Peter Moczo z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského, takýto vysoký počet ohlasov od občanov pracovníkov ústavu prekvapil. "Najviac hlásení prišlo od ľudí z panelákov v Poprade. Zrejme platí, že čím užšia budova a vyššie poschodie, tým viac ľudia cítia aj slabé otrasy," dodal Moczo. Poznamenal, že stále platí výzva adresovaná občanom, aby svoje pocity a pozorovania o zemetraseniach hlásili Geofyzikálnemu ústavu SAV. Podľa názoru odborníkov spomenuté dve zemetrasenia pod Tatrami vznikli na tzv. vikartovskom zlome. Tektonici odhadujú, že ide asi o 135.000 rokov starý zlom. Či môže byť nejaká súvislosť medzi nedávnymi zemetraseniami v Taliansku a terajším na severnom Slovensku, sa podľa prof. Mocza nedá odhadnúť. Ako povedal, pri niektorých silnejších zemetraseniach, napríklad v Kalifornii, sa ukázalo, že po takomto zemetrasení sa môžu šíriť povrchové seizmické vlny a energia týchto povrchových vĺn aj do vzdialenejších oblastí. Je to však úvaha, ktorá nie je podopretá meraniami. Profesor Moczo konštatoval, že chýbajú údaje o zemetraseniach v dávnejšej minulosti na území Slovenska. Medzi najvýraznejšie patrí zemetrasenie na strednom Slovensku asi z roku 1443, keď bola zničená Banská Štiavnica. V roku 1763 bolo silné zemetrasenie v okolí Komárna, kde bola v tých časoch veľmi malá zástavba, ale napriek tomu zabilo 63 ľudí. V roku 1858 bolo zemetrasenie pri Žiline, ktoré poškodilo stovky domov. Posledné silnejšie zemetrasenie, podľa odhadov s magnitúdom 5,7, bolo v roku 1906 v Dobrej Vode. Nie sú k dispozícii správy o mŕtvych, ale bolo ho cítiť na rozľahlom území, pocítili ho aj v ďalších krajinách, napríklad v Srbsku či Nemecku. Na otázku, čo majú ľudia robiť, keď pocítia zemetrasenie, Peter Moczo odpovedal, že v žiadnom prípade nemajú ísť do výťahu. Pred padajúcimi vecami sa môže človek skryť napríklad pod stôl. Treba sa v takejto situácii snažiť zachovať pokoj a nepodliehať panike, čo je ale zrejme veľmi ťažké. V Japonsku, Mexiku a ďalších seizmických krajinách pripravujú žiakov v školách na to, čo majú robiť v prípade zemetrasenia.
Zdroj:TASR