V Európe je málo voľných budov pre banky, ktoré sa chcú sťahovať z Británie

Voľného priestoru vo finančných a tzv. biznis štvrtiach v Paríži, vo Frankfurte nad Mohanom alebo v Amsterdame je aktuálne najmenej za celú dekádu. Podľa realitných maklérov len hŕstka voľných budov v týchto mestách je vhodných na kancelárie pre tisícky zamestnancov bánk, ktoré dnes sídlia v londýnskom City. A ďalší "kandidát", írsky Dublin momentálne nemá dostatočne veľké budovy pre banky.

Podľa Matthewa Fitzgeralda z realitnej spoločnosti Savills v Európe tak zjavne nie je žiadna náhrada za Londýn a prípadná výstavba finančných štvrtí s podobou rozlohou ako v Londýne môže trvať niekoľko rokov.

Banky síce zatiaľ vyčkávajú, kým britská premiérka Theresa Mayová načrtne svoje plány o rokovaniach s Európskou úniou (EÚ), ale ako sa vraví, kto prvý príde, prvý aj berie - a v prípade obmedzeného počtu kancelárskych budov to platí dvojnásobne.

Šéfovia bánk chcú byť pripravení aj na najhorší možný scenár - stratu tzv. európskeho pasu po brexite. Ten umožňuje bankám, ktoré sídlia v Británii, ponúkať svoje služby v celej únii. Zahraničné banky v Londýne chcú preto vytvoriť nové pobočky, alebo rozšíriť už existujúce v ktorejkoľvek z krajín únie ešte pred skončením dvojročných rokovaní o brexite.

Tento problém sa zvlášť týka bánk z Wall Street, ktoré majú väčšinu svojich európskych zamestnancov práve v Británii, presnejšie, 87 %. Renomovaný inštitút New Financial v tejto súvislosti uviedol, že až 78 % aktivity na kapitálových trhoch v Európe sa odohráva v Británii.

Podľa troch zdrojov, ktoré nechceli byť menované, banky vzhľadom na obmedzené kancelárske kapacity, vraj uvažujú o "rozptýlení" svojich zamestnancov po brexite do viacerých európskych miest.

Spoločnosť Regus, najväčší správa kancelárskych budov, už oznámila, že urýchľuje plány na expanziu vo Frankfurte nad Mohanom.

Realitní makléri v Európe uviedli, že krátko po júnovom referende, v ktorom Briti rozhodli o odchode svojej krajiny z EÚ, ich zaplavili telefonáty amerických investičných bánk, ktoré sa týkali dostupných kancelárií na kontinente.

Žiadna banka síce ešte nepodpísala zmluvu o prenájme, ale ich šéfovia zvažujú možnosti a vyčkávajú, aký signál im vyšle britská vláda, akú má predstavu o rokovaniach.

Šéf americkej JPMorgan Chase Jamie Dimon už pred referendom avizoval, že v prípade brexitu presťahuje až 4000 zamestnancov z Londýna do Európy. A Morgan Stanley možno presunie z Británie 1000 ľudí. Goldman Sachs a Citigroup tiež naznačili, že časť zamestnancov po brexite presťahujú. Európske banky ako Deutsche Bank, či HSBC uviedli, že presunú ľudí a niektoré aktivity do Nemecka a Francúzska.

Keby sa však banky chceli sťahovať už teraz, spomedzi veľkých finančných centier v Európe, len Paríž a Frankfurt nad Mohanom majú kancelárske komplexy, ktoré môžu "prichýliť" 5000 ľudí a viac. Dublin, Madrid a Amsterdam na podobne veľkých projektoch pracujú, ale nebudú hotové skôr ako za 18 mesiacov.

Ak by si banky namiesto prenájmu chceli svoju centrálu postaviť na vlastné náklady, zaberie im to zhruba štyri roky, odhadujú odborníci.

Práve vyhliadky na dlhé čakanie na voľné kancelárie sú jedným z dôvodov, prečo banky lobujú u premiérky Mayovej a európskych lídrov, aby uzavreli dočasnú dohodu, ktorá by im zaručila dlhšie obdobie prechodu od súčasných pravidiel k novým obchodným podmienkam medzi Britániou a EÚ.

Finančné služby sú pritom korunným klenotom Británie, podieľajú sa vyše 12 % na výkone jej ekonomiky a poskytujú až 2,2 milióna pracovných miest.