PRAHA – Začiatok lyžiarskej sezóny výrazným spôsobom stojí na tom, kedy sa spustia snežné delá. Čakať na prírodný sneh by pre mnohé lyžiarske strediská znamenali výrazné straty na ziskoch, preto vlekári investujú vždy najviac do technológie, ktorá im dokáže zaistiť dobrú sezónu aj napriek nepriaznivému počasiu.
Český rezort pôdohospodárstva informoval, že pracuje na novele vodného zákona, ktorá by lyžiarske strediská donútila platiť za vodu, ktorú najčastejšie čerpajú z okolitých potokov. „Návrh rieši najmä problematiku sucha, jedným z podnetov budú zrejme aj platby za odbery povrchovej vody pre umelé zasnežovanie,“ uviedol hovorca ministerstva pôdohospodárstva Václav Tampír.
Reakcia lyžiarskych stredísk prišla takmer okamžite. V prípade ak novela zákona nadobudne platnosť, odrazí sa to najmä na cene skipasov, ktoré v konečnom dôsledku bude znášať spotrebiteľ. „Ak sa odber spoplatní, celkom určite by sa zvýšené náklady prejavili na cenách skipasov,“ reagoval pracovník z lyžiarskeho strediska Lipno.
Podobný názor zdieľa aj riaditeľ Asociácie horských stredísk Libor Knot, ktorý je presvedčený o tom, že pre zvýšené náklady na výrobu technického snehu nakoniec aj tak zaťažia samotných lyžiarov. „Veríme, že k zmenám v legislatíve nedôjde,“ uviedol Knot. „Spoplatnenie by neprinieslo nič pozitívne ani z pohľadu ekologického, ani z hľadiska prínosu pre štátnu pokladnicu. Objemy odobranej vody sú zanedbateľné,“ dodal na záver riaditeľ.
Ekológia však celú situáciu vnímajú inak. Upozorňujú na to, že vlekári odčerpávajú viac vody z potokov ako majú povolené. Podľa zákona pritom takýmto spôsobom odčerpávania nemôže dôjsť k takému odberu vody, aby ohrozil či narušil život v ňom.
Česká inšpekcia na základe kontroly vykonanej v minulom roku odhalila hneď niekoľko desiatok porušení. Z 50 lyžiarskych stredísk zákon o ochrane životného prostredia porušila viac ako jedna tretina z prevádzkovateľov. Pokuty im vyrubila v celkovej hodnote 325-tisíc českých korún, teda necelých 13-tisíc eur.
Aktivisti upozorňujú aj na ďalší problém a tým je znižovanie hladiny podzemných vôd v horských oblastiach. „Technický sneh je v podstate ľad, ktorý sa roztápa z hora a steká po starších vrstvách do údolí. Voda zo snehu tak prakticky nezasahuje do podzemnej vody,“ podotkol Adam Vizina z Výskumného ústavu vodohospodárstva v Prahe.
České ministerstvo si chce v prvom kroku zistiť, koľko vody v priebehu zimy z potokov kvôli zasnežovaniu ubudne. Momentálne disponuje iba s odhadmi, ktoré sa od seba veľmi líšia. Riaditeľ Asociácie Knot tvrdí, že všetky zimné areály spotrebujú za jednu sezónu približne 1,5-miliónov kubíkov vody. Prírodovedec Jiří Flousek z Krkonošského národného parku to však odhaduje až na 42-miliónov kubíkov.
O všetkom sa rozhodne najneskôr do 3 rokov, kedy už budú známe výsledky preverovania. V Krkonošoch od začiatku roka rozbehli projekt, ktorý meria skutočný odber vody z horských potokov na 14 rôznych miestach. „Pokúsime sa monitoring horských oblastí rozšíriť aj do iných častí republiky, napríklad do Jeseníkov, Beskyd, na Šumavu či do Nového Mesta na Morave,“ informoval Vizina, ktorý zdôraznil aj odlišné vlastnosti prírodného a umelého snehu.
Prírodný sneh vzniká kondenzáciou vodných pár v atmosfére pri teplote približne mínus 12 stupňov a premŕza z vnútra, kryštály technického snehu premŕzajú z vonka. Majú 3 až 5 krát väčšiu hustotu čo je aj dôvodom, prečo tak dlho vydrží. Toto však v konečnom dôsledku nahráva len lyžiarom a lyžiarskym strediskám, nie samotnej prírode. Koľko vody z technického snehu dokáže príroda vsiaknuť je momentálne otázne.
„Merania z Álp a Atlasu ukázali, že takmer tretina vody premenenej na technický sneh sa z územia vytráca,“ uviedol prírodovedec Ladislav Flousek z Krkonošského národného parku.
Otázka teda znie, koľko technického snehu v porovnaní s tým prírodným sa pri roztopení vsiakne do pôdy. U toho prírodného to Vizina odhaduje na 30%, u technického ho to odhadnúť nevie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies