V Bulharsku sa konajú voľby: ukončia politickú krízu?

Protesty boli poznačené aj viacerými prípadmi samoupaľovania Bulharov, ktorí chceli týmito zúfalými činmi upozorniť na neutešenú situáciu v krajine.

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky by mala voľby vyhrať Borisovova konzervatívna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB). Predpovedajú jej zisk 23 až 26 percent, to však s určitosťou nebude stačiť na vytvorenie parlamentnej väčšiny. V roku 2009 jej pritom dalo hlas až 39,7 percenta voličov. Ešte horšie je na tom opozičná socialistická Koalícia za Bulharsko (KB) združujúca centristické a ľavicové strany. Prieskumy jej pripisujú približne 17-percentný zisk, čím by zopakovala výsledok z volieb spred štyroch rokov. 

Do parlamentu by sa však malo dostať aj množstvo menších strán. Tie na zastúpenie v zákonodarnom zbore potrebujú získať aspoň štyri percentá zo všetkých odovzdaných hlasov. Práve prílišná fragmentácia parlamentu môže byť problémom pri snahách o zostavenie novej vlády a ukončení politickej krízy v Bulharsku. V budúcom parlamente by mala mať opäť zástupcov ultranacionalistická strana Útok (Ataka) spoločne s liberálnym Hnutím za práva a slobody (DPS) zastupujúcou tureckú menšinu ako aj hnutím Bulharsko pre občanov pod vedením bývalej eurokomisárky Megleny Kunevovej. 

Bulharskom v januári a februári otriasali mohutné demonštrácie, ktoré neskôr prerástli do občianskych nepokojov namierených proti celkovej situácii v najchudobnejšej krajine EÚ. Výsledkom bola rezignácia vlády a stanovenie májového termínu predčasných volieb. Ich cieľom je ukončiť politickú krízu, ktorá oslabila ekonomickú stabilitu krajiny. Stalo sa tak päť mesiacov pred pôvodným, riadnym termínom volieb.