Vedci zistili, že problémy s pitím alkoholu ľudstvo v budúcnosti mať nebude.
Vedci z Pennsylvánskej univerzity sa už dlhšie zaoberajú podrobným výskumom génov ľudí z rôznych kútov sveta, kde sa zameriavajú na sledovanie jednotlivých odlišností. Výskum sa realizoval za pomoci 2500 genómov ľudí z 26 rôznych krajín a 4 kontinentov.
Zistilo sa, že gény ľudí žijúcich v podobných geografických šírkach sú veľmi podobné a sú prispôsobené na prežitie v danej lokalite. Avšak našli sa aj špecifické výnimky, ktoré boli vzájomne veľmi podobné napriek rozdielnemu pôvodu. "Táto zmena iba potvrdila, že podobnosť génov môže byť vysoká medzi viacerými populáciami," skonštatoval John Hawks z univerzity vo Wisconsine.
Zaujímavejšie však boli zistenia, ku ktorým odborníci dospeli v súvislosti s takzvanou alkoholdehydrogenézou (ADH). Dehydrogenéza je enzým, ktorý pomáha v organizme rozkladať alkohol vytvárajúci acetaldehyd. Táto látka zapríčiňuje nepríjemné pocity spojené s bolesťou hlavy po tom, čo požijeme väčšie množstvo alkoholu. Následky „opice“ však odznejú v momente, keď sa acetaldehyd postupne zmení na netoxický acetát.
Vedci si ale všimli, že ADH sa postupne mení. Jeho nový, evolúciou vytvorený variant by mohol zapríčiniť to, že tolerancia alkoholu u ľudí by sa zásadne znížila. Telo by skrátka stratilo schopnosť vysporiadať sa s ním, pričom nevoľnosť by sa dostavila už po požití malého množstva alkoholického nápoja.
Na základe toho teda možno predpokladať, že počet alkoholikov by rapídne klesal, až by nakoniec došlo k úplnému ústupu tohto negatívneho spoločenského fenoménu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies