V Bratislave uviedli hudobný film Muzikál aneb cesty ke štěstí

Muzikál aneb cesty ke štěstí je hudobný film postavený na piesňach zo známeho českého muzikálu Starci na chmelu. Snímka hovorí o mladých ľuďoch a ich životoch, o túžbe, priateľstve, rivalite, odvahe i láske. Filmová novinka vykresľuje príbeh triedy pražského konzervatória, ktorá má na letnom sústredení naskúšať muzikál Starci na chmelu. Študenti sú spočiatku znechutení, že sa musia venovať klasickému dielu, no postupom času ich kúzlo Starcov pohltí a do svojho naštudovania pridajú nielen nové prvky klasického tanca, ale zakomponujú doň i street dance, hip-hop či pohybové divadlo. Do nácviku muzikálového predstavenia vkladajú všetku svoju energiu, odvahu a talent. Ak sa im totiž vystúpenie podarí, môže to znamenať vytúžený začiatok cesty za umeleckým snom. O scenár k filmu, ktorý vznikal v réžii Slobodanky Radun, sa postaral Václav Sadílek ml. v spolupráci s Jiřím Mádlom. Hudobne snímku zastrešil Petr Malásek, ktorého otec je autorom pôvodnej hudby filmovému muzikálu Starci na chmelu (1964). V hlavných úlohách sa v snímke objavili Vica Kerekes, Roman Vojtek, Martin Písařík, Jiří Korn, Adam Mišík, Vladimír Polívka a ďalší.

Prvotný podnet k vzniku filmu prišiel podľa slov režisérky od producentky Veroniky Švarcovej. „Veronika chcela natočiť hudobný film a chcela energickú a pozitívnu vec. S týmto šla za Petrom Maláskom, s ktorým sa dlho bavili, až prišli k tomu kľúču, ktorým bol muzikál Starci na chmelu. Jedným z dôvodov, prečo si zvolili práve tento muzikál, je, že pesničky zo Starcov sú nesmierne životaschopné a sú fakt dobré. To sa nám overilo mnohokrát i počas práce na filme a aj teraz, keď je už hotový. Tie pesničky naozaj rozkvitli a dostali takú modernú podobu, čo je fajn,“ povedala v rozhovore pre agentúru SITA Slobodanka Radun, pre ktorú bola práca na hudobnej snímke podľa vlastných slov obrovskou výzvou. „Remeselne je to obrovská výzva, pretože je nesmierne ťažké robiť hudobný film. Dať dokopy všetky tie zložky, aby to dávalo na konci ladný výsledok, to vôbec nie je sranda. Vyžaduje si to veľa intuície a strašne veľa komunikácie s ostatnými spolupracovníkmi. Pre režiséra je to naozaj náročné. Takže nebola to síce hodená rukavica, no potom sa postupne začali kopiť aj tie radosti ako napríklad práca s hercami a s mladými tanečníkmi a spevákmi, záberovanie choreografických scén a nahrávanie hudby, to sú naozaj krásne zážitky. Zároveň vďaka filmovým prostriedkom môžete tomu muzikálu dať omnoho väčší výraz a urobiť to naozaj esteticky krásne a na tom sme intenzívne pracovali, chceli sme to takto urobiť,“ poznamenala režisérka.

Hlavné postavy obsadzovali tvorcovia podľa hereckých skúseností a typológie postáv a žiakov konzervatória do snímky doplnili na základe kastingu. „Chceli sme, aby tí ľudia tancovali, spievali aj hrali, čo je veľmi ťažké kritérium a musím povedať, že len veľmi málo z nich v tomto dokázalo obstáť. Podarilo sa nám však dať dokopy partiu, ktorá je naozaj energická a našlapaná, kde každý jeden človek má iný charakter. Oni vlastne urobili také podhubie celého nášho filmu, na ktorom tí hlavní herci úplne nádherne vynikli,“ priblížila Radun.

Snímku nakrúcali necelý mesiac v Kouniciach blízko rieky Sázava. „Scenár a prípravy trvali niečo vyše roka, no točili sme len dvadsaťštyri dní. Bola to nesmierne intenzívna práca. Natáčali sme v dvoch zmenách, medzi ktorými sa nacvičovala choreografia a potom sa to už veľmi rýchlo dotvorilo, bola to taká jazda,“ podotkla režisérka, ktorá je však za novú skúsenosť veľmi vďačná. „Práca na tejto snímke mi dala obrovskú dávku energie a posilnila moju vieru v tesnú spoluprácu medzi hlavnými tvorivými zložkami. Bol to veľmi pekný zážitok. Je to zatiaľ môj jediný hudobný film a keby aj jediným zostal, tak musím povedať, že rozhodne zmenil a navždy posunul môj vzťah k filmovej hudbe,“ dodala.