V našich končinách je to naozaj veľká vzácnosť. Publikum v bratislavskom kine obdivovalo trofej, ktorú pred vyše polstoročím získal režisér Ján Kadár za film Obchod na korze.
Oscara prezentovala filmovému publiku Zuzana Kronerová, dcéra herca Jozefa Kronera, predstaviteľa hlavnej postavy Tóna Brtka v slávnom filme.
Ján Kadár bol v 60. rokoch súčasťou hviezdnej režisérskej dvojice spolu s českým kolegom Elmarom Klosom, druhým režisérom aj tohto oscarového diela. Teraz sa vracia na plátna kín v digitálne reštaurovanej verzii. Ide celkovo o najviac oceňovaný film v dejinách slovenskej kinematografie: patrí mu čestné uznanie z Cannes, cena Donatellov David – ale predovšetkým spomínaný Oscar v kategórii najlepší cudzojazyčný film.
Film je tragickým podobenstvom o nemožnosti kompromisu so zlom, o slabosti, strachu, nevedomosti a hlúposti ako živnej pôde pre hlásateľov násilia. Vznikol na motívy novely Ladislava Grosmana. Komorný príbeh rozpráva o jednoduchom stolárovi, ktorému jeho švagor, miestny veliteľ Hlinkovej gardy, prihrá skrachovanú židovskú galantériu, aby mu nenarúšal kádrový profil. Tóno Brtko sa tak ocitá medzi dvoma svetmi - čistým, nedotknuteľným svetom starej nahluchlej Židovky a svetom reality, symbolizovanej nezmyselnou drevenou Babylonskou vežou na námestí, oslavujúcou vládnuci režim.
Snímka z roku 1965 doteraz ako jediná vyniesla slovenskému tvorcovi najcennejšie filmové ocenenie - sošku Oscar v kategórii najlepší cudzojazyčný film. Druhú hlavnú rolu stvárnila poľská herečka Ida Kaminská. "Obchod na korze patrí k najvýraznejším dielam slovenskej kinematografie. Aj keď ho vyrobili na Barrandove, môžeme ho označiť za slovensko-český film, nie za český film so slovenským dialógom," píše v Dejinách slovenskej kinematografie 1896-1969 od autorskej dvojice Macek-Paštéková filmový historik Václav Macek. Ten má na svojom konte aj monografickú publikáciu o Jánovi Kadárovi - jedinú knihu o slovenskom režisérovi, ktorá vyšla aj v anglickom jazyku.
Oceňovaný titul sa bude premietať od štvrtka 9. novembra v rámci najväčšej putovnej prehliadky filmov Projekt 100 v digitálne reštaurovanej verzii. "O digitalizáciu sa postaral Národní filmový archiv a o vyčistenie zvuku Slovenský filmový ústav. Digitalizácia trvala niekoľko mesiacov, čistiť sa muselo takmer tri a pol kilometra filmového pásu, čo znamená viac ako 180 000 filmových políčok," informovala Martina Pašteková z Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK), ktorá organizuje Projekt 100. Film čakajú tri špeciálne uvedenia - okrem Bratislavy aj v Banskej Bystrici (21. novembra v Múzeu SNP) a v Poprade (27. novembra).
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies