Už 70 rokov chráni Tatranský národný park prírodu našich veľhôr

TANAP bol založený 1. januára 1949, teda v utorok na Nový rok uplynie od tejto udalosti už 70 rokov. Snahy o ochranu prírody na Slovensku, ale aj o spoznávanie tatranskej prírody siahajú do 17. storočia. Zaslúžili sa o to napríklad Ján Fröhlich a jeho syn David.

Ján Fröhlich bol riaditeľom kežmarskej evanjelickej školy, ktorá sa neskôr stala evanjelickým lýceom. Jeho syn David navštevoval školu ako žiak, v dospelosti sa stal jedným z najznámejších učencov svojej doby. Učitelia aj žiaci školy podnikali pravidelné výlety do prírody, pričom David Fröhlich v roku 1615 okolo sv. Jána vystúpil na niektorý z tatranských štítov, o čom sa zachoval aj autentický záznam. Ide o prvý zdokumentovaný výstup na tatranský štít.

K vedeckému spoznávaniu Tatier a ich prírody prispel aj Juraj Bucholtz starší, evanjelický kazateľ, ktorý pôsobil v Kežmarku. V roku 1664 vystúpil na Slavkovský štít a svoje dojmy aj opísal: "Pri výstupe na štít sme sa päť - šesťkrát ocitli v oblakoch, obklopení úplnou tmou a zmizlo nám slnko. Len čo sme však vystúpili nad oblaky, zazreli sme slnce, kým sme znova nezabŕdli do chmár." Spomedzi jeho piatich detí boli milovníkmi prírody aj synovia Juraj a Jakub.

Systematickou ochranou prírody sa začal zaoberať Uhorský karpatský spolok v druhej polovici 19. storočia. Snažil sa obmedziť využívanie tatranských lúk na pasenie dobytka, venoval sa ochrane niektorých živočíšnych a rastlinných druhov, napríklad plesnivca, či borovice limby.

Po prvej svetovej vojne boli Tatry zničené krádežami dreva, pytliactvom. Po vzniku Československa, už od roku 1919 sa obnovila snaha o ochranu tatranskej prírody a už v roku 1921 sa objavil návrh zriadiť na území Tatier národný park po vzore v tom čase už známych amerických rezervácií.

Na poľskej strane Tatier prebiehali podobné iniciatívy už od polovice 19. storočia. V roku 1887 vzniklo Towarzystwo Tatrzańskie (Tatranská spoločnosť) a Boguslaw Królikowski v roku 1888 navrhoval vyhlásenie poľských Tatier za národný park. Preto začali československí a poľskí ochranári spolupracovať a na konferencii 8. a 9. decembra 1925 odborníci vypracovali spoločný plán zriadiť park schválený zákonmi oboch štátov. Protestovali však proti nemu poľovníci, vojaci a aj majitelia pozemkov.

Ďalší prepracovaný návrh vznikol v roku 1936 a po skončení pripomienkového konania bol začiatkom roku 1938 predložený vládny návrh uznesenia o Zriadení národného parku vo Vysokých Tatrách. Zámer vzápätí prekazili vojnové udalosti.

Už po druhej svetovej vojne, v roku 1946 Zbor povereníkov ustanovil komisiu, ktorá mala pripraviť nariadenie Slovenskej národnej rady o Tatranskom národnom parku. O rok neskôr sa územie Vysokých Tatier odčlenilo od podtatranských obcí a vznikla umelá obec spravovaná národným výborom v Starom Smokovci. Tento krok, ako aj vyvlastnenie pozemkov po februári 1948, uľahčili prípravu zákona o Tatranskom národnom parku, ktorý prijala Slovenská národná rada 18. novembra 1948. Do platnosti vstúpil 1. januára 1949.

Až v rokoch 1953 až 1955 sa na území TANAP-u podarilo úplne zastaviť pastvu dobytka. V roku 1957 vznikla Horská služba. V tom istom roku bolo zriadené Múzeum TANAPu, ktoré do roku 1959 sídlilo v Podtatranskom múzeu v Poprade, potom sa presťahovalo do Tatranskej Lomnice. Významný bol rok 1987, keď sa k TANAP-u priradilo aj územie Západných Tatier.

Tatranský národný park susedí na severe s poľským Tatrzańskim parkom narodowym, s ktorým tvorí bilaterálne cezhraničné chránené územie.

V roku 1993 bolo územie národného parku rozhodnutím UNESCO zaradené do siete biosférických rezervácií v rámci programu MaB (Človek a biosféra). Najväčšie hodnoty tvoria sieť maloplošných chránených území, ktorú predstavuje 27 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, dva chránené areály, jedna národná prírodná pamiatka a dve prírodné pamiatky s celkovou výmerou 37.551,53 ha čo predstavuje 50,7 percenta územia národného parku.

Tatranský národný park je zaradený aj do sústavy NATURA 2000, cieľom ktorej je udržanie alebo zlepšenie priaznivého stavu vzácnych a ohrozených druhov rastlín, živočíchov a prirodzených typov biotopov, a tým aj zachovanie biodiverzity na území štátov Európskej únie. Ročne navštívi národný park takmer 3,5 milióna návštevníkov, sieť turistických chodníkov má dĺžku cca 600 km.