Ústrednou témou diel Imreho Kertésza bol holokaust

Alter ego tohto autora v jednom z jeho románov hovorí, že je médiom ducha koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kam ho deportovali v roku 1944. Vo svojej literárnej tvorbe intenzívne reflektuje skúsenosti z obdobia holokaustu, smutnej epochy novodobých dejín. "V mojom písaní holokaust nikdy nemôže byť spomínaný v čase minulom. Ja som v holokauste rozpoznal istý stav človeka, konečnú stanicu veľkého dobrodružstva, do ktorej dospel európsky človek so svojou dvetisíc rokov budovanou etickou a morálnou kultúrou za chrbtom", vyznal sa laureát Nobelovej ceny za literatúru z roku 2002.
      

Narodil sa 9. novembra 1929 v maďarskej Budapešti do židovskej meštianskej rodiny. Ako štrnásťročný chlapec bol Imre Kertész v roku 1944 deportovaný do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a potom do Buchenwaldu. Smutné zážitky z táborov smrti a téma holokaustu sa neskôr prelínali celým jeho dielom. Po oslobodení a návrate do vlasti v roku 1945 sa Kertész živil ako redaktor, dramatik a prekladateľ náročných prác Nietzscheho a Wittgensteina. Knižne mu vyšli aj preklady prác Eliasa Canettiho, Barbary Frischmuthovej, Josepha Rotha, Arthura Schnitzlera, ale aj Sigmunda Freuda alebo Huga von Hoffmanstahla.
      

Od roku 1960 maďarský spisovateľ viac ako desaťročie pracoval na jednom z ťažiskových diel jeho tvorby, ktorým sa stal debutový román Sorstalanság (Bezosudovosť). Po dlhých "ideologických peripetiách" vyšlo dielo dva roky po jeho dokončení až v roku 1975 (slovenský preklad vyšiel v roku 2000). Názov románu, približujúcom koncentračný tábor z pohľadu pätnásťročného chlapca, odkazuje na stav kolektívneho osudu, v ktorom je človek zbavený možnosti individuálnej voľby. Román je dodnes považovaný za jedno z najhodnovernejších diel o hrôzach holokaustu vôbec. Na úspech literárneho debutu, ktorý medzičasom preložili do mnohých jazykov, nadviazal Kertész v dielach Kudarc (1988, český preklad Fiasko, 2005) a Kaddis a meg nem született gyermekért (1990), ktoré vyšlo v slovenskom  preklade pod názvom Kaddiš za nenarodené dieťa (2003). Kertészove kľúčové diela vydali tiež v škandinávskych krajinách, ale aj v Brazílii, Francúzsku, Holandsku, Španielsku a Veľkej Británii.
      

Na sklonku roka 2002 poctila Imreho Kertésza Švédska kráľovská akadémia Nobelovou cenou za literatúru. Okrem toho je držiteľom mnohých maďarských i zahraničných ocenení, ako napríklad Ceny Attilu Józsefa (1989), Ceny Sorosovej nadácie za celoživotné dielo (1992), Literárnej ceny za európske porozumenie knižného veľtrhu v Lipsku (1997) či Ceny Hansa Sahla (2002). K ďalším preloženým dielam významného maďarského literáta patria A száműzött nyelv (2001, slovensky Vyhnaný jazyk, 2002) alebo Felszámolás (2003, slovensky Likvidácia, 2004 ).