USA uvalilo sankcie na autonómnu oblasť Číny

Dôvodom je porušovanie ĽP

Tamojšie výrobné a stavebné zbory, známe aj pod názvom Bingtuan, ktoré prevádzkujú svoje vlastné tábory, univerzity a médiá, budú mať v USA zmrazený všetok majetok, uviedlo ministerstvo financií.

"Spojené štáty sa zaviazali, že využijú celý svoj vplyv vo finančnom sektore na to, aby vzali na zodpovednosť porušovateľov ľudských práv v Sin-ťiangu a na celom svete," povedal minister financií USA Steven Mnuchin.

Časť Číny s vlastným súdnym systémom 

Bingtuan vznikol v roku 1954 na príkaz zakladateľa komunistickej Číny Mao Ce-tunga. Pôvodne sa jeho program týkal usídľovania demobilizovaných vojakov na pracovných farmách v Sin-ťiangu. Postupne začal zaberať veľké plochy poľnohospodárskej pôdy a venoval sa aj podnikaniu v oblasti nehnuteľností, poisťovníctva, výroby plastov a cementu. Bingtuan má svoju vlastnú administratívnu štruktúru, ktorá plní aj výkonné funkcie, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie v oblastiach pod jej jurisdikciou.

Zákaz islamských zvykov

Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že Čína v posledných rokoch zintenzívnila presídľovanie príslušníkov etnika Chan do regiónu Sin-ťiang a pokúša sa násilne asimilovať Ujgurov a ďalších turkických moslimov, pričom im aj zakazuje mnohé zvyky súvisiace s islamom. Aktivisti tvrdia, že v prevýchovných centrách bol internovaný vyše milión Ujgurov a príslušníkov ďalších turkických národov. Toto masové zadržiavanie možno podľa amerických predstaviteľov vnímať ako paralelu s holokaustom.

Pohľad obidvoch strán 

Čína označuje tieto tábory za centrá odbornej prípravy a tvrdí, že sa moslimom snaží poskytovať vzdelávanie, aby zmiernila riziko ich radikalizácie.

Spojené štáty začiatkom júla uvalili zákaz vydávania víz a zmrazenie majetku týkajúci sa troch čínskych predstaviteľov vrátane Čchen Čchüan-kua, šéfa komunistickej strany v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang.

Priama nadväznosť

Ministerstvo financií USA v piatok spresnilo, že sankcie na Bingtuan uvalilo čiastočne aj pre jeho väzby na Čchen Čchüan-kua, architekta pekinskej politiky voči menšinám, ktorý predtým pôsobil v Tibete.