USA odmietli vyňať európske firmy spod sankcií voči Iránu

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v liste uviedol, že USA žiadosť zamietajú, nakoľko chcú na Irán vyvinúť čo najväčší tlak. Výnimky by pripadali do úvahy len vtedy, ak by išlo o národnú bezpečnosť USA.

Európska únia sa obáva, že v dôsledku nových sankcií zo strany Washingtonu prídu európske firmy o obchody za miliardy dolárov. Podľa Američanov však udelenie výnimky oslabí ich pozíciu voči Teheránu. "Chceme na iránsky režim vyvinúť čo najväčší finančný tlak," uvádza sa v liste, ktorý podpísal aj americký minister financií Steven Mnuchin. V ňom sa zároveň uvádza, že USA "nerobia v rámci tejto politiky výnimky, iba za veľmi špecifických okolností".

O tvrdých sankciách voči Iránu rozhodol ešte v máji americký prezident Donald Trump, ktorý určil, že Spojené štáty odstúpia od jadrovej dohody mocností s Teheránom z roku 2015. S Trumpovým postojom nesúhlasia ale napríklad predstavitelia Francúzska či Nemecka, ktoré od dohody odstúpiť nemienia.

Zrušenie sankcií spred troch rokov využilo viacero európskych firiem, ktoré sa vrátili do Iránu a uzatvorili tam lukratívne kontrakty, väčšinou v energetickej oblasti. V minulom roku predstavoval export Európskej únie do Iránu 10,8 miliardy eur a dovoz z Iránu dosiahol 10,1 miliardy eur. Hodnota dovozu za rok 2017 bola zhruba dvojnásobná v porovnaní s hodnotou z predchádzajúceho roka.

Teraz sa európske spoločnosti obávajú, že v prípade pokračovania kontraktov s Iránom ohrozia svoje aktivity na americkom trhu. Európska únia však krátko po oznámení Trumpa o odstúpení od jadrovej dohody začala pracovať na opätovnom využití legislatívy, ktorá by firmám z EÚ umožnila pokračovať v kontraktoch s Iránom. Opatrenie známe ako "blocking statute" zaviedla EÚ ešte v roku 1996 s cieľom vyhnúť sa dôsledkom amerických sankcií voči Kube, nakoniec sa však toto opatrenie nevyužilo. Nové opatrenie by do platnosti malo vstúpiť ešte pred 6. augustom, keď USA začnú uplatňovať prvé sankcie voči Teheránu.