Situácia na Ukrajine: Kyjev ponúkol príslušníkom Berkutu peniaze za návrat

19:36 - OBSE zvýši počet členov misie na Ukrajine na maximálnych 500

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa rozhodla zvýšiť počet členov svojej pozorovateľskej misie na Ukrajine na dohovorené maximum - teda 500 ľudí. Cieľom je zabezpečiť napĺňanie štvorstranných dohôd zo Ženevy, informovali dnes tlačové agentúry UNIAN a ITAR-TASS. Mandát misie je šesťmesačný. Tak ďalšie zmeny v zložení misie, ako aj predĺženie jej mandátu by si vyžadovali súhlas členských krajín OBSE.Podľa ruskej delegácie pri OBSE si niektoré body tzv. ženevskej deklarácie nevyžadujú kontrolu pozorovateľov, ale špecialistov, čo neovplyvní mandát misie, avšak bude si vyžadovať zvýšenie jej rozpočtu a iné možnosti v rôznych oblastiach.

19:15 - Sprostredkovateľ OBSE rokoval so separatistami v Donecku

Šéf sprostredkovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na východe Ukrajiny sa v utorok stretol s proruskými separatistami v Donecku, s ktorými viedol podľa vlastných slov "užitočné a konštruktívne" rokovanie. Britský diplomat Mark Etherington predstúpil pred novinárov po zhruba 90-minútovej schôdzke v jednom z miestnych hotelov, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia skupiny okupujúcej budovu oblastného samosprávneho úradu ako aj donecký starosta a náčelník polície. "Vysvetlili svoj postoj. Prediskutovali sme taktiež potrebu dialógu, deeskalácie napätia a samozrejme i potrebu zdržať sa násilia," opísal obsah jedného z prvých stretnutí po uzavretí minulotýždňovej dohody zo Ženevy, kde sa Ukrajina i Rusko zaviazali uskutočniť kroky smerujúce k upokojeniu situácie. Separatistov sa však zatiaľ nepodarilo presvedčiť, aby uvoľnili okupované strategické objekty a zložili zbrane. Ukrajinská vláda, ktorá separatistom v prípade ustúpenia prisľúbila beztrestnosť, začala minulý utorok na východe Ukrajiny armádnu "protiteroristickú operáciu".

19:06- Dočasný prezident Turčynov očakáva efektívnu antiteroristickú operáciu

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov dal dnes zelenú obnoveniu protiteroristickej operácie na východe krajiny a od silových štruktúr očakáva efektívny postup. Informáciu priniesla tlačová agentúra UNIAN a internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda s odvolaním sa na tlačovú službu parlamentu v Kyjeve. V okolí Slovjanska sa dnes, ako pripomenul Turčynov, našli telá dvoch brutálne mučených osôb, vrátane poslanca a straníckeho kolegu Turčynova z mesta Horlivka Volodymyra Rybaka, uneseného predtým neznámymi maskovanými osobami.
      

"Teroristi, ktorí si za rukojemníkov vzali fakticky celú Doneckú oblasť, prekročili hranicu, keď začali mučiť a vraždiť ukrajinských vlastencov," cituje Turčynovovo vyhlásenie tlačová agentúra UNIAN. Podľa dočasného ukrajinského prezidenta ide nielen o výzvu pre ukrajinský štát, ale pre celé svetové spoločenstvo. K spomínaným zločinom dochádza za plnej podpory a zhovievavosti Ruskej federácie, poznamenal Turčynov.

18:45 - Medzinárodné letisko v Luhansku prerušilo prevádzku až do 12. mája

Medzinárodné letisko v Luhansku na východe Ukrajiny je dočasne mimo prevádzky. Informáciu prinieslo dnes internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda s odvolaním sa na zdroje vzdušného prístavu, ktoré však odmietli hovoriť o príčinách tohto opatrenia. Podľa nich je najbližší let naplánovaný z letiska v Luhansku do Kyjeva, a to na 12. mája. Dovtedy by prevádzka vzdušného prístavu mala byť prerušená.

18:44 - Minister Lajčák diskutoval s veľvyslancom USA najmä o Ukrajine

Aktuálna situácia na Ukrajine bola hlavnom témou dnešného prijatia veľvyslanca Spojených štátov amerických v SR Theodora Sedgwicka u šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka. Ako agentúru SITA informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák s veľvyslancom USA hovorili o dopadoch diania na Ukrajine na energetickú bezpečnosť a o možnostiach uskutočnenia reverzných dodávok plynu cez Slovensko. USA otázku pozorne sledujú a oceňujú konštruktívny prístup a pozíciu SR. Ako ďalej informoval rezort diplomacie, americký veľvyslanec sa v nadväznosti na nedávne rokovania ministra Lajčáka na Ukrajine zaujímal o jeho hodnotenie aktuálnej situácie a možnosti jej ďalšieho vývoja.

18:23 - Lietadlo ukrajinského rezortu obrany ktosi ostreľoval nad Slovjanskom

Neznámi páchatelia ostreľovali dnes lietadlo typu AN-30 ukrajinského rezortu obrany počas jeho monitorovacieho letu nad Slovjanskom na východe krajiny. Informovala o tom tlačová agentúra UNIAN s odvolaním sa na nemenovaný zdroj blízky ukrajinskému ministerstvu obrany.
      

Podľa neho sa posádke lietadla podarilo následne pristáť na letisku v Kyjeve. O prípadnom poškodení stroja nie sú známe žiadne podrobnosti. Iba pred troma dňami došlo podľa ukrajinských zdrojov v rovnakom regióne k ostreľovaniu civilného ukrajinského vrtuľníka, z ktorého sa nad Slovjanskom vyhadzovali letáky s textom tzv. Ženevskej deklarácie, štvorstrannej dohody, ktorá by mala viesť k normalizácii situácie na Ukrajine.

18:12 - Medvedev sa nebojí ďalších sankcií zo Západu

Ruský premiér Dmitrij Medvedev je presvedčený, že jeho krajina je schopná "minimalizovať" dôsledky prípadných ďalších sankcií zo strany Západu. Predseda ruskej vlády to povedal v utorok počas vystúpenia v parlamente. "Nemali by sme sa vzdať spolupráce so zahraničnými firmami vrátane tých zo Západu, ale budeme pripravení aj na nepriateľské kroky," povedal poslancom v prejave venovanom zhodnoteniu plnenia jeho vládneho programu. Moskva je podľa Medvedeva schopná nahradiť prípadné škody spôsobené západnými sankciami tým, že sa začne väčšmi orientovať na iné časti sveta. "Ak naši západní partneri urobia túto chybu, intenzívna práca na iných trhoch zredukuje straty," uviedol a spomenul pritom krajiny ázijsko-tichomorského regiónu, ako aj Indiu a Čínu.

17:43 - Ukrajina sa pripravuje na zavedenie kontroly medzi Krymom a Chersonskou oblasťou

Ukrajinská pohraničná stráž (DPSU) sa pripravuje na zavedenie kontroly medzi Krymom a Chersonskou oblasťou. Informoval o tom dnes hovorca DPSU Oleh Sloboďan, ktorého citovala agentúra ITAR-TASS. Rozhodnutie prišlo po tom, ako Moskva ohlásila plány na vybudovanie infraštruktúry na rusko-ukrajinskej hranici po anexii Krymského polostrova a mesta Sevastopol. Pohraničné stanovištia budú v prípadne rozhodnutia vlády nahradené hraničnými priechodmi.
      

Ruský premiér Dmitrij Medvedev v pondelok vymenoval za nového šéfa Úradu pre správu pohraničných zariadení (Rosgranica) Konstantina Busygina, ktorý bude dohliadať na rozvoj pohraničnej infraštruktúry medzi Ukrajinou a Ruskom. Jeho prvou úlohou bude zabezpečenie nového úseku hraníc.

17:33 - Vojtek: Aj slovenská armáda robí kroky v súvislosti s Ukrajinou

Slovensko v súvislosti so situáciou na Ukrajine veľmi úzko komunikuje s bruselskou centrálou NATO ako aj partnerskými štátmi zoskupenia V4 a prijíma adekvátne kroky. Ubezpečoval o tom dnes končiaci šéf slovenskej armády Peter Vojtek, ale spomínané kroky nekonkretizoval. Podľa jeho slov majú pripravené také opatrenia, aby vedeli reagovať. „Nebudem vám hovoriť počty vojakov, útvary, miesta, kde predpokladáme zásah. Myslím si, že všetci chápeme prečo,“ poznamenal. Všetko podľa Vojteka závisí od toho, aká situácia prípadne nastane. Pripravujú celé spektrum reakcií, majú viacero scenárov.

15:36 - Vyjednávač OBSE označil rokovania so separatistami v Donecku za konštruktívne

Hlavný vyjednávač Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Mark Etherington, ktorý má dohliadať na plnenie medzinárodnej dohody o Ukrajine uzavretej minulý týždeň v Ženeve, sa stretol dnes s lídrami proruských separatistov okupujúcich budovy regionálnych úradov v meste Doneck na východe Ukrajiny. Etherington označil rokovania za konštruktívne.
     

"Mali sme užitočné a konštruktívne stretnutie so zástupcami skupín okupujúcich budovu regionálnej vlády v Donecku, starostom Donecka a šéfom doneckej polície," uviedol Etherington novinárom po približne 90 minút trvajúcej schôdzke v jednom z hotelov v Donecku.
      

"Vysvetlili nám svoje postoje. Hovorili sme o potrebe dialógu a zmiernenia napätia, ako aj, samozrejme, o potrebe zdržiavať sa násilia," konštatoval Etherington podľa agentúry Reuters.

15:09 - Biden v Rusku: Treba začať konať

Viceprezident USA Joe Biden v utorok odkázal Rusku, že "je načase prestať rečniť a začať konať" v záujme zníženia napätia na Ukrajine. Počas vystúpenia v Kyjeve po boku dočasného ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka vyzval Moskvu, aby podnietila proruských separatistov na východe Ukrajiny k uvoľneniu okupovaných budov a kontrolných stanovíšť, využitiu amnestie a pokračovaniu v presadzovaní svojich požiadaviek politickými prostriedkami. Podľa Bidena musí Rusko po minulotýždňovej dohode zo Ženevy "bezodkladne" pristúpiť k činom, pričom varoval, že "nedovolí, aby sa z toho stal časovo neohraničený proces".

14:38 - Medvedev: Snaha EÚ o dovoz plynu z USA je "blaf"

Rusko má veľký záujem o diverzifikáciu exportu zemného plynu, a preto realizuje nové projekty v Ázii. Vyhlásil to dnes v parlamente premiér Dmitrij Medvedev, ktorý zároveň označil správy, že Európska únia (EÚ) hľadá spôsob, ako dovážať plyn z USA, aby znížila svoju závislosť na dodávkach z Ruska, za "blaf". Informovala o tom agentúra Reuters. Agentúra zároveň zverejnila stanovisko Británie, ktorá dnes obvinila Moskvu, že zneužíva svoje postavenie energetickej superveľmoci, aby držala európskych odberateľov v šachu. Podľa Londýna musí preto skupina siedmich najvyspelejších štátov sveta (G7) na najbližšom zasadaní v máji nájsť spôsob, ako zredukovať závislosť Európy od ruského plynu. Britský minister energetiky Ed Davey pre dnešné vydanie londýnskych novín Times uviedol, že Británia využije míting G7 na propagáciu globálneho plánu rozvoja alternatívnych zdrojov energie a nových dodávateľských sietí. Cieľom je zabrániť Rusku využívať svoje energetické zdroje ako nástroj svetovej politiky.

14:23 - USA ponúkli Ukrajine hospodársku a politickú pomoc vo výške 50 miliónov dolárov

Spojené štáty ponúkli Ukrajine pomoc vo výške 50 miliónov dolárov na hospodárske a politické reformy. Oznámil to dnes Biely dom v čase návštevy viceprezidenta Joea Bidena v Kyjeve. Biely dom ponúkol Ukrajine aj dodatočnú "nesmrtiacu" vojenskú pomoc vo výške osem miliónov dolárov, obsahujúcu aj autá a vysielačky. 
      

"Spojené štáty sa zaviazali k tomu, aby Ukrajinci boli schopní sami rozhodnúť o osude svojej krajiny bez zastrašovania alebo nátlaku vonkajších síl," citovala z vyhlásenia Bieleho domu agentúra Reuters. Joe Biden počas návštevy Kyjeva povedal, že Rusku sa kráti čas na to, aby pokročilo vo svojom záväzku zo Ženevy, že pomôže upokojiť situáciu na Ukrajine. Vyzval Moskvu, aby stiahla z pohraničných oblastí svojich vojakov a v prípade odzbrojenia proruských separatistov na východe Ukrajiny "prestala rozprávať a začala konať".
      

"Žiadny národ by nemal zastrašovať svojich susedov zhromažďovaním vojakov pozdĺž hraníc. Vyzývame Rusko, aby stiahlo tieto sily," vyhlásil  Biden po schôdzke s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom.

13:40 - Biden prisľúbil Kyjevu podporu a vyzval na reformy

Viceprezident USA Joe Biden sa v utorok stretol s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny ako aj lídrami tamojších politických strán, ktorých ubezpečil o podpore zo strany Bieleho domu v čase, keď krajina podľa jeho slov čelí "veľmi skľučujúcim problémom" a "potupným hrozbám". Ukrajinských politikov tiež vyzval na využitie obmeny vedenia postsovietskej krajiny ako príležitosti na reformy, ktorých cieľom by malo byť okrem iného vykorenenie korupcie. Biden v pondelok pricestoval do Kyjeva iba niekoľko dní po uzavretí dohody medzi Ukrajinou, Ruskom, EÚ a USA o krokoch smerujúcich k zmierneniu krízy na ukrajinskom východe, kde sa viaceré mestá snažia ovládnuť proruskí separatisti. Medzi deviatimi straníckymi lídrami, ktorým sa prihovoril na pôde ukrajinského parlamentu, boli aj traja kandidáti za prezidenta v nadchádzajúcich voľbách vrátane favorizovaného Petra Porošenka.

13:23 - Tatárskemu politikovi údajne zakázali návrat na Krym

Krymskotatársky parlament (medžlis) obvinil dnes Rusko z toho, že zakázalo návrat na polostrov významnému tatárskemu politikovi. Parlament vo vyhlásení uviedol, že Mustafa Džemilev - člen ukrajinského parlamentu a bývalý predseda medžlisu - ma zakázané vstúpiť na územie Ruska po dobu piatich rokov, a to na základe federálneho zákona. Bolo to napísané v oznámení bez hlavičky a podpisu, ktorý Džemilev podľa parlamentu dostal. Politik sa v oznámení spomína ako "občan Ukrajiny".

13:13 - Muzyčko z Pravého sektora zomrel vlastnou rukou, tvrdí prokuratúra

Jeden z lídrov ukrajinského ultrapravicového hnutia Pravý sektor Oleksandr Muzyčko zomrel vlastnou rukou. Podľa prokuratúry sa na základe jednej z dvoch verzií vyšetrovania nešťastne postrelil, keď pri zatýkaní kládol policajtom odpor, informoval dnes námestník generálneho prokurátora Alexej Baganec. Jeho vyjadrenie zaznelo na zasadnutí vyšetrovacieho výboru ukrajinského parlamentu, ktorý sa zaoberá okolnosťami Muzyčkovej smrti, uviedla agentúra ITAR-TASS.

12:59 - Ukrajina a Rusko sa vzájomne obvinili z porušovania ženevskej dohody

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo dnes Rusko z porušovania dohody podpísanej 17. apríla v Ženeve ohľadom riešenia krízovej situácie. Ruské špeciálne jednotky podľa rezortu ovládajú nezákonne vyzbrojené skupiny, ktoré pomáhajú destabilizovať situáciu na východe Ukrajiny. Stúpenci federalizácie Ukrajiny "musia okamžite zložiť zbrane a opustiť vládne budovy," vyhlásilo podľa agentúry ITAR-TASS ministerstvo. Úrad diplomacie zároveň uviedol, že nedisponuje nijakým dôkazom o angažovanosti Pravého sektora v streľbe, ktorá sa odohrala vo východoukrajinskom meste Slovjansk.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok uviedol, že ženevskú dohodu nedodržiavajú ani ukrajinské úrady. "Kyjev nerobí nič pre to, aby odstránil príčiny súčasnej hlbokej krízy na Ukrajine. Pravý sektor vykonáva aktivity v rozličných mestách strednej a západnej časti štátu už takmer pol roka, snažiac sa násilím rozšíriť svoj vplyv aj do východných regiónov," povedal Lavrov.

12:44 - Vláda v prípade západných sankcií podporí domácich veľkovýrobcov

Ruská vláda je vzhľadom na možné uvalenie sankcií zo strany Západu pripravená poskytnúť potrebnú podporu domácim veľkovýrobcom, ktorí sú závislí od dodávok zo zahraničia, uviedol dnes premiér Dmitrij Medvedev."Domáci priemysel, ktorého niektoré odvetvia závisia od zahraničných dodávateľov, dostane od vlády nevyhnutnú pomoc. Určite to neznamená, že sa odvraciame od spolupráce so zahraničnými podnikmi vrátane tých zo západných krajín, na nepriateľské kroky však budeme pripravení," povedal Medvedev, citovaný agentúrou ITAR-TASS.

11:56 - Carjov: Príslušníkom rozpusteného Berkutu ponúkli peniaze za návrat

Nové ukrajinské orgány v Kyjeve ponúkli každému z príslušníkov rozpustenej elitnej policajnej jednotky Berkut až 200.000 dolárov, ak sa vráti do služby. Tvrdí to v dnes zverejnenom rozhovore pre denník Moskovskij komsomolec prezidentský kandidát Oleh Carjov. "Nevrátia sa," konštatoval Carjov, poslanec predtým vládnucej Strany regiónov. "Ponúkli im veľké peniaze, aby sa vrátili: 100.000-200.000 dolárov," citovala z rozhovoru agentúra RIA Novosti. Carjov, ktorého dočasná vláda v Kyjeve obvinila z podnecovania separatizmu, zdôraznil, že žiadny z bývalých príslušníkov Berkutu "sa nedal kúpiť za tieto peniaze".

Berkut, ktorý nasadili proti radikálom počas masových protestov v Kyjeve, rozpustili koncom februára. Súčasná vláda tvrdí, že 20 príslušníkov jednotky je podozrivých z účasti na krviprelievaní na Majdane, keď ľudí zabíjali ostreľovači. Berkut ale obvinenia odmieta.

11:55 - USA: O prítomnosti ruských vojsk vo východnej Ukrajine sú dôkazy

Americké ministerstvo zahraničia zverejnilo záznamy vojakov vo východnej Ukrajine, o ktorých hovorí, že sú ruskí, ako aj dôstojníkov ruských tajných služieb. Vojaci totiž majú na sebe rovnaké uniformy a majú rovnaké zbrane ako tí, čo boli na Kryme a ktorých prítomnosť na ukrajinskom polostrove minulý týždeň po dovtedajšom zapieraní priznal ruský prezident Vladimir Putin. Fotografie dokazujú obvinenia Západu, že Moskva používa armádu na vyvolanie nepokojov na Ukrajine. Kópiu 11-stranového dokumentu odovzdalo ministerstvo zahraničia USA novinárom. Ukrajinskí diplomati odovzdali dokumenty Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Moskva však všetky obvinenia odmieta.

11:14 - Biden: Ukrajina musí bojovať proti rakovine korupcie

Spojené štáty sú pripravené pomôcť ukrajinskej ekonomike, povedal dnes v parlamente v Kyjeve americký viceprezident Joe Biden. Poslancom parlamentu a prezidentským kandidátom ale odkázal, že musia dôslednejšie bojovať proti "rakovine korupcie".
      

Prezidentské voľby naplánované na 25. mája Biden označil za najdôležitejšie v dejinách Ukrajiny. Washington je podľa jeho slov pripravený pomôcť pri ich usporiadaní.

11:10 - Ukrajina zvyšuje dovoz plynu z Ruska

Ukrajina zvyšuje dovoz plynu z Ruska. Objem jeho importu už dosiahol najvyššiu úroveň za 10 týždňov. Ruský prezident Vladimir Putin dal totiž vláde v Kyjeve jeden mesiac na obnovenie platieb za dovoz komodity, inak bude musieť jej ďalšie dodávky zaplatiť vopred. Informovala o tom agentúra Bloomberg. Z predbežných údajov ruského ministerstva energetiky vyplýva, že Ukrajina 19. apríla 2014 zvýšila objem importovaného plynu na 115 miliónov kubických metrov (m3). To je najvyššia úroveň importu od 5. februára a výrazný skok v porovnaní so 40 miliónmi m3 plynu, ktoré Ukrajina doviezla z Ruska 16. apríla. Na ilustráciu, vlani v apríli dosiahol priemerný denný objem importu ruského plynu na Ukrajinu okolo 49 miliónov m3.

10:10 - Rusko zatvorilo štyri ukrajinské banky na Kryme

Rusko v rámci integrácie Krymu zatvorilo štyri ukrajinské banky na polostrove, ktorý si v marci pripojilo k svojmu územiu. Informovala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na vyhlásenie ruských úradov. Presnejšie, regulačné úrady tvrdia, že banky Privatbank, VAB Bank, Bank Kyivska Rus a Imexbank z Krymu údajne porušili “občianske práva” svojich klientov. Obmedzili totiž svoje operácie a nič nenaznačuje, že by ich plánovali v blízkej budúcnosti obnoviť, konštatuje sa vo vyhlásení ruských úradov.

09:55 - Nulandová: USA dali na rozvoj demokracie na Ukrajine päť miliárd dolárov

Spojené štáty investovali do rozvoja demokracie na Ukrajine päť miliárd dolárov. Uviedla to v pondelok v rozhovore pre televíznu stanicu CNN námestníčka šéfa americkej diplomacie pre európske záležitosti Victoria Nulandová. USA posielali finančné prostriedky Ukrajine od roku 1991, keď sa po rozpade Sovietskeho zväzu opäť stala nezávislým štátom. "Tieto peniaze boli vynaložené na podporu úsilia ukrajinského ľudu, túžiaceho po silnej demokratickej vláde, ktorá zastupuje jeho záujmy," povedala Nulandová. Diplomatka však poznamenala: "Samozrejme, neminuli sme peniaze na podporu Majdanu. To bolo spontánne hnutie, ktoré sa výrazne odlišuje od toho, čo robí v súčasnosti Rusko na východe Ukrajiny."

09:24 - Putin rehabilitoval krymské menšiny vrátane Tatárov

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpísal zákon o rehabilitácii národnostných menšín žijúcich na polostrove Krym, ktorý Moskva nedávno pričlenila k svojmu územiu. Putin tak urobil v snahe odškodniť menšiny na území v záujme "prinavrátenia historickej spravodlivosti, odstránenia dôsledkov protizákonnej deportácie skupín a porušenia ich práv". Podľa slov prezidenta prezentovaných počas rokovania Rady bezpečnosti a zverejnených v štátnej televízii sa to týka tatárskej, arménskej, nemeckej a gréckej populácie, ktoré "trpeli počas represií" vodcu niekdajšieho Sovietskeho zväzu Josifa Stalina. Zákon uvádza, že Rusko "podporuje vznik a vývoj národno-kultúrnych autonómii".

Krymských Tatárov v roku 1944 Stalin prikázal deportovať do Strednej Ázie pre údajné sympatizovanie s nacistickým Nemeckom. Po kolapse zväzu sa v 90. rokoch mnohí do regiónu vrátili, usadili sa vedľa prevažne rusky hovoriaceho obyvateľstva a dnes tvoria asi 15 percent z 2,5-miliónovej populácie čiernomorského regiónu. Ich návrat však vyvolal majetkové spory, ktoré ukrajinské úrady nevyriešili. Po februárovom prevrate sa na rozdiel od obyvateľov Krymu postavili na stranu novej vlády v Kyjeve.

08:48 - USA by mohli uvaliť sankcie na množstvo ruských predstaviteľov

Spojené štáty by mohli uvaliť sankcie na celý rad ruských predstaviteľov v súvislosti s krízou na Ukrajine. Podľa agentúry Reuters to v pondelok uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Jen Psakiová. Na otázku v rozhovore prostredníctvom sociálnej siete Twitter, či Spojené štáty zvažujú možnosť uvalenia sankcií na samotného ruského prezidenta Vladimira Putina, Psakiová odpovedala, že Washington zvažuje množstvo ruských predstaviteľov, na ktorých plánuje uvaliť sankcie ešte predtým, "než by sme diskutovali o Putinovi". 

Na otázku, či sú možnosti uvalenia sankcií na jednotlivcov, spoločnosti a podniky efektívne, hovorkyňa amerického rezortu diplomacie odpovedala: "Áno. Je dôležité podrobne vytýčiť dôsledky. USA sú schopné uvaliť sankcie na ľudí, spoločnosti a sektory. Cieľom nie sú sankcie. Cieľom je deeskalácia."

08:46 - Kerry vyzval Rusko na splnenie dohody o Ukrajine

Americký minister zahraničných vecí John Kerry vyzval dnes Rusko, aby pomohlo s realizáciou medzinárodnej dohody zameranej na zmiernenie krízy na Ukrajine. Kerry, ktorý dnes pricestoval na návštevu Kyjeva, hovoril telefonicky s ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom, oznámila hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Jen Psakiová. "Minister vyzval Rusko, aby podniklo konkrétne kroky, ktoré by pomohli realizovať ženevskú dohodu, vrátane verejného vyzvania separatistov, aby opustili nelegálne (obsadené) budovy a kontrolné stanovištia, prijali amnestiu a riešili svoje sťažnosti politicky," citovala Psakiovú agentúra Reuters.

06:47 - USA môžu zvážiť uvalenie sankcií na samotného Putina

Spojené štáty by mohli zvážiť uvalenie sankcií priamo na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s krízou na Ukrajine. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Jen Psakiová, ktorá však zároveň naznačila, že k takémuto kroku nedôjde čoskoro. 

Na otázku ruskej rozhlasovej stanice Echo Moskvy v rozhovore prostredníctvom sociálnej siete Twitter, či Spojené štáty zvažujú možnosť uvalenia sankcií na Putina, Psakiová odpovedala: "Áno. Je dôležité podrobne vytýčiť dôsledky. USA sú schopné uvaliť sankcie na ľudí, spoločnosti a sektory. Cieľom nie sú sankcie. Cieľom je deeskalácia."     
      

Hovorkyňa amerického rezortu diplomacie zároveň dodala, že Washington zvažuje množstvo ruských predstaviteľov, na ktorých plánuje uvaliť sankcie ešte predtým, "než by sme diskutovali o Putinovi", citoval Reuters.