ÚS: Dôvod na odročenie kauzy Čentéš dal Gašparovič

Uviedla to dnes v tlačovej informácii hovorkyňa Ústavného súdu SR Anna Pančurová. Doložila, že sudcovia, ktorí mali rozhodovať, nie sú práceneschopní. „Niektoré média sa však dopustili viacerých nepresností, ktoré vyplynuli zo skutočnosti, že ústavný súd k dnešnému dňu registruje dve sťažnosti Jozefa Čentéša,“ uviedla Pančurová.

Prvá sťažnosť Jozefa Čentéša bola ústavnému súdu doručená 7. novembra 2011. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu došlo nečinnosťou prezidenta v súvislosti s vymenovaním sťažovateľa do funkcie generálneho prokurátora. 

Dňa 9. novembra 2011 bola vec pridelená náhodným spôsobom sudcovi spravodajcovi Ľubomírovi Dobríkovi a 12. septembra 2012 bola táto prvá sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. Pančurová vysvetľuje, že 15. novembra 2012 bola ústavnému súdu doručená námietka predpojatosti Jozefa Čentéša proti sudcom Jánovi Auxtovi a Ľubomírovi Dobríkovi, pričom 14. decembra 2012 ústavný súd uznesením rozhodol, že sudcovia Ľubomír Dobrík a Ján Auxt sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v tomto konaní. Vylúčených sudcov nahradili v zmysle rozvrhu práce na rok 2012 sudcovia Juraj Horváth a Sergej Kohut. Potom 7. októbra 2013 bola ústavnému súdu doručená námietka predpojatosti prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča proti sudcom Jurajovi Horváthovi, Sergejovi Kohutovi a Rudolfovi Tkáčikovi. Na tomto základe bolo odročené pojednávanie naplánované na 10. októbra 2013 a nie pre práceneschopnosť sudcov ústavného súdu, ktorí mali vo veci rozhodovať. 

Ako uvádza Pančurová, 12. septembra bolo vytýčené verejné pojednávanie vo veci na 10. októbra 2013, na ktorom mal ústavný súd rozhodovať o prvej sťažnosti Jozefa Čentéša, ktorú podal 7. novembra 2011. Dňa 7. októbra bolo verejné pojednávanie zrušené. Podľa sudcu spravodajcu Juraja Horvátha bolo dôvodom zrušenia doplnenie námietok predpojatosti prezidenta Slovenskej republiky doručených ústavnému súdu 30. septembra proti sudcom ústavného súdu Jurajovi Horváthovi a Sergejovi Kohutovi vo veci druhej sťažnosti Jozefa Čentéša, ktorá bola ÚS doručená 3. januára 2013. O odročení verejného pojednávania na neurčito bolo rozhodnuté skôr, ako bola ústavnému súdu doručená druhá námietka predpojatosti prezidenta Slovenskej republiky proti sudcom Jurajovi Horváthovi, Sergejovi Kohutovi a Rudolfovi Tkáčikovi vo veci prvej sťažnosti Jozefa Čentéša doručenej ÚS 7. novembra 2011. 

Druhá sťažnosť sťažovateľa Jozefa Čentéša bola ústavnému súdu doručená 3. januára 2013. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok rozhodnutím prezidenta o odmietnutí vymenovania sťažovateľa do funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 28. decembra 2012 - zverejnené dňa 2. januára 2013 a podáva aj návrh na nariadenie dočasného opatrenia. 

Námietková vojna sa začala 28. januára 2013, keď bola ústavnému súdu doručená námietka predpojatosti prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, účastníka konania vo veci druhej Čentéšovej sťažnosti proti sudcom ústavného súdu Jánovi Lubymu a Ladislavovi Oroszovi. Postupne námietky zaujatosti voči ústavným sudcom podávali tak prezident Gašparovič, ako aj Čentéš proti dvanástim sudcom z trinástich a došlo k patovej situácii. 

Pokúsili sa ju riešiť poslanci za vládnu stranu Smer-SD novelizáciou ústavného zákona O organizácii a konaní pred ústavným súdom. Opoziční poslanci pre neústavnosť napadli novelu na ústavnom súde a dali aj návrh na pozastavenie účinnosti, kým sa nerozhodne. Ústavný súd im vyhovej a pozastavil účinnosť napadnutej novely. 

Patovú situáciu ÚS vyriešil ústavne konformným spôsobom, keď doplnil rozvrh práce a zriadil tzv. nultý senát, ktorý bude rozhodovať o námietkach zaujatosti v tejto kauze.