ÚPN zverejnil takmer 500 mien eštebákov

Na stránke sú ich civilné mená a priezviská, spolu s útvarmi, na ktorých pracovali. Pri niektorých je aj fotografia. „Sú to mená príslušníkov, ktorí nesú priamu zodpovednosť za perzekúcie,“ vyhlásil dnes na tlačovej besede predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák. Na požiadanie umožnia nahliadnuť aj do osobného zväzku príslušníka ŠtB.

ÚPN pokračuje v rekonštrukcii organizačnej štruktúry ŠtB, koncom roka by mali obdobie normalizácie uzavrieť zverejnením bratislavskej ŠtB. „Je zrelosťou každého národa vedieť si nastaviť pravdivé zrkadlo, preto ÚPN chce prispieť na ceste vyrovnávania sa s obdobím neslobody,“ uviedol Krajňák. 

V období normalizácie začali v ŠtB presúvať dôraz od trestných stíhaní do prevencie. Okrem boja proti Charte 77 venovali vysokú pozornosť rímskokatolíckej cirkvi a tiež sektám, najmä jehovistom. Koncom osemdesiatych rokov sa tajní zaujímali hlavne o mládež a jej aktivity, sledovali napríklad punkovú kultúru a rockové koncerty. „Ľudia bývali zastrašovaní, začali sa obávať o svoje rodiny, deti o štúdium,“ hovoril poverený riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN Marián Gula. Spomenul aj viaceré akcie, ktoré eštebáci viedli voči konkrétnym ľuďom. Napríklad akcia Kapitula sa týkala budúceho banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža. ŠtB ho sledovala už od roku 1969. Zo zväzkov vyplýva, že ho v istom období chceli kompromitovať, keďže podľa eštebákov bol kandidátom „opozície“ na biskupa. Že sa môže stať biskupom, tušila ŠtB podľa Gulu v roku 1985, teda päť rokov pred Balážovou biskupskou vysviackou. Stredoslovenskí eštebáci viedli akciu pod názvom Mlyn aj na Hanu Ponickú, ktorá podpísala Chartu 77. 

ÚPN zverejnil aj zoznamy konšpiračných a prepožičaných bytov bývalej Štátnej bezpečnosti. Vo svojich archívoch má ÚPN do roku 1969 evidovaných 177 bytov, z toho na Slovensku ich bolo 17 – osem v Bratislave, štyri v Košiciach, dva v Prešove a po jednom v Humennom, Tatranskej Lomnici a Tatranskej Kotline. Len v Prahe mala ŠtB v spomínanom období 130 bytov. Na webstránke ústavu sa dajú nájsť konkrétne adresy týchto bytov. Bytov však bolo viac, keďže nie všetky sú v archíve ÚPN. Ako vysvetlil pracovník ÚPN Michal Miklovič, konšpiračné byty slúžili len na stretávanie ŠtB s ich spolupracovníkmi. V tzv. prepožičanom byte bývala rodina príslušníka ŠtB, ktorý napríklad v čase dovolenky požičal svoj byt „kolegom“.