LONDÝN - Medzinárodný tím vedcov na čele s Matthewom Doddom z University College London objavil v kanadskej provincii Quebec mikroskopické štruktúry v hornine starej až 4,28 miliardy rokov, ktoré sú podľa nich najstaršími známymi fosíliami na Zemi. Dodd s kolegami si myslia, že štruktúry obsahujúce minerál hematit predstavujú pozostatky mikróbov. Iní odborníci však tieto tvrdenia spochybňujú.
Údajné fosílie objavil Dominic Papineau, taktiež z University College London, na pobreží Hudsonovho zálivu v horninách známych pod názvom Nuvvuagittuq Greenstone Belt. Ide o pozostatky niekdajšieho oceánskeho dna spred približne štyroch miliárd rokov. Vedci sa zamerali na časť horniny, kde sa nachádzali hydrotermálne prieduchy. Papineau a Dodd si myslia, že život na Zemi vznikol práve na takýchto miestach. Tento objav, o ktorom informovali v časopise Nature, však následne spochybnilo viacero iných vedcov. Nicola McLoughlin z Rhodes University v Juhoafrickej republike napríklad vyhlásila, že morfológia objavených štruktúr nie je dostatočne presvedčivá, aby šlo o dôkaz, že ide naozaj o fosílie mikróbov. Taktiež spochybnila vek hornín, v ktorých tieto údajné fosílie objavili. Podľa nej sú staré maximálne 3,77 miliardy rokov.
Doteraz najstaršie známe pozostatky organizmov sú 3,48 miliardy rokov staré stromatolity zo západnej Austrálie, pričom vlani vedci prišli s objavom stromatolitov, ktoré majú podľa nich 3,7 miliardy rokov.