DETVA - O stopách z praveku v Detve sa hovorilo už dlhší čas. Imrich Vilhan z Detvy s archeológom Romanom Hrončiakom v detvianskej časti Lúčna štvrť našli stopy praveku vyhodené v detvianskom kameňolome, pochádzali z výkopov pri výstavbe krytej haly.
Nálezy nahlásili a odovzdali pamiatkovému úradu. Konať začalo aj mesto a na stavebných parcelách sa začal archeologický prieskum. „Počas archeologického dozoru v Lúčnej štvrti v centre Detvy sa 13. apríla podarilo identifikovať archeologické nálezy z obdobia praveku,“ potvrdila archeologička Noémi Beljak Pažinová z Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Archeológovia objavili štyri praveké okrúhle kolové jamy s priemerom okolo dvadsať centimetrov, ktoré pôvodne slúžili na ukotvenie drevených stĺpov. Tie boli zrejme súčasťou prestrešenia chlebovej piecky, ktorú archeológovia objavili uprostred kolovej konštrukcie. Z výskumu archeológovia zachránili niekoľko desiatok nálezov.
„Ide hlavne o fragmenty rôznorodých keramických nádob, jednu zvieraciu sánku s niekoľkými zachovanými zubami, kamennú čepieľku a viacero kúskov mazanice na omazávanie stien domov i výrobných objektov s odtlačkami stebiel trávy i konštrukčných prvkov. Z lokality boli odobraté aj vzorky na archeobotanickú analýzu. Samotná piecka bola vybraná ako celok a preparovať ju budeme v laboratórnych podmienkach,“ vysvetlila archeologička.
Podľa odborníkov nálezy je možné datovať do obdobia neskorej doby bronzovej – do kyjaticko-lužického horizontu, teda do obdobia starého takmer 3 000 rokov. „Sídliská tohto obdobia delíme na opevnené výšinné hradiská, jaskynné a nížinné poľnohospodárske sídliská. K nížinnému typu zrejme patrila aj osada, ktorej zatiaľ len menšiu časť sa podarilo v Detve identifikovať,“ spresnila Pažinová. Samotná praveká osada s viacerými hospodárskymi i obytnými objektmi sa podľa archeológov nachádza južnejšie aj západnejšie od skúmanej parcely. Na týchto miestach sú naplánované ďalšie rodinné domy, inžinierske siete i cestná komunikácia, preto je archeologický dozor nevyhnutný pri akýchkoľvek pokračujúcich i nových zemných prácach.
„Objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení nížinných, na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany,“ vysvetľuje archeologička.
Novoobjavené osídlenie podľa nej korešponduje s pravekým hradiskom Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne päť kilometrov. Táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršie opevnenie polykultúrneho hradiska, ktoré svoju výhodnú polohu využilo na strážnu funkciu aj vo včasnom stredoveku.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies