Únia zamestnávateľov žiada pevný mechanizmus rastu minimálnej mzdy

Tento mechanizmus by mal podľa zamestnávateľov odrážať vývoj kľúčových a objektívnych parametrov slovenskej ekonomiky tak, aby sa nenarušila konkurencieschopnosť Slovenska. "Ak sa na zvýšení minimálnej mzdy nevieme dohodnúť, tak by bol aplikovaný kľúč a nebola by tretia strana, ktorá bez akýchkoľvek argumentov povie, že minimálna mzda bude taká a taká,“ povedal na piatkovej tlačovej besede prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga. Výšku minimálnej mzdy totiž pravidelne stanovuje vláda, keďže sa na sume novej minimálnej mzdy zamestnávatelia s odborármi nedokážu dohodnúť.

V pláne činnosti RÚZ na roky 2016 až 2017, ktorým sa zaoberali účastníci piatkového snemu RÚZ, sa nachádza aj zámer zamestnávateľov odstrániť povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu aj pre prvú a druhú kategóriu menej rizikových prác. "Tieto veci sú na odbúranie bez ohľadu na to, ako sa na to pozerá Európska komisia,“ povedal prvý viceprezident RÚZ Luboš Sirota. Zamestnávatelia tiež chcú zmeniť systém sankcií inšpektorátov práce tak, aby inšpektoráty práce neboli povinné udeliť pokutu, ale len by mali možnosť udeliť pokutu pri porušení zákona. Podľa RÚZ by sa malo upustiť od "drakonického trestania zamestnávateľov za drobné previnenia“, najmä ak sa tým nepoškodili finančné záujmy štátu.

Zamestnávateľská únia okrem toho žiada zvýšiť transparentnosť a predvídateľnosť tvorby a uplatňovania regulačnej politiky v oblasti cien energií. RÚZ očakáva zníženie cien energií pre priemysel a zmenu podpory obnoviteľných zdrojov energie. V daňovej oblasti budú zamestnávatelia podporovať kroky smerujúce k zníženiu korporátnych daní a k zrušeniu daňových licencií a zasadzovať sa za nezavádzanie špeciálnych sektorových daní pre vybrané odvetvia ekonomiky.

Jedným z prioritných cieľov RÚZ je tiež reforma financovania systému vzdelávania na základe uplatniteľnosti absolventov škôl v praxi a zavedenie prehľadného a objektívneho systému hodnotenia kvality škôl na všetkých stupňoch vzdelávania. "Slovensko sa pri vzdelávaní musí vrátiť na cestu, kde bude reflektovať na reálne potreby trhu práce,“ povedal prvý viceprezident RÚZ Luboš Sirota. Zamestnávatelia budú tiež podporovať ďalší rozvoj systému duálneho vzdelávania.

Ako okamžité opatrenia na pomoc podnikateľskému prostrediu RÚZ navrhuje okamžité zrušenie daňových licencií, zrušenie povinnej zábezpeky pri registrácii za platcu dane z pridanej hodnoty (DPH), zavedenie jednotného stropu pre platby v hotovosti vo výške 15 tisíc eur, či skrátenie lehoty zadržiavania DPH pre daňovú kontrolu na maximálne štyri mesiace.

V oblasti pracovného práva zamestnávatelia žiadajú zvoľnenie definície závislej práce, zjednotenie znenia dohôd o pracovnej činnosti, či vypustenie minimálnych mzdových nárokov zo Zákonníka práce.
Počas piatkového snemu RÚZ sa tiež uskutočnili voľby členov Prezídia a Dozornej rady RÚZ. Vo voľbách bol vo funkcii potvrdený súčasný prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga a prvý viceprezident Luboš Sirota. Predsedom Dozornej rady RÚZ zostáva Jozef Kožár.