Umelecký šéf RND Stanislav Štepka sa dožíva životného jubilea 70 rokov

Od roku 1983 sa profesionálne venuje divadlu a píše. Je zakladateľom a umeleckým šéfom Radošinského naivného divadla (RND). Toto originálne slovenské autorské naivné divadlo vzniklo v roku 1963 pod vplyvom nástupu divadiel malých javiskových foriem a moderného kabaretu. V roku 1969 prijal súbor názov Radošinské naivné divadlo (RND) a od roku 1970 pôsobí divadlo v Bratislave.

Stanislav Štepka pochádza z Radošiny, kde sa narodil 26. júla 1944. Keď mal deväť rokov, prvýkrát sa postavil na javisko. Zahral si jedného zo synov v dráme Bačova žena a vtedy sa aj zrodila jeho láska k divadlu. Tá prerástla do mnohých divadelných postáv. Stanislav Štepka vyštudoval Pedagogickú fakultu v Nitre a novinárstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Učil na škole v Bojnej, bol redaktorom v Učiteľských novinách a na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia pôsobil v redakcii zábavných programov Československého rozhlasu v Bratislave.

Jubilant napísal a vo svojom divadle uviedol niekoľko desiatok divadelných hier. Prvou bola hra Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z a v Radošine ju uviedli 25. decembra 1963. Pre RND vytvoril Štepka nezameniteľný, originálny divadelný štýl, ktorým mu predurčil osobité a jedinečné miesto a postavenie v slovenskom divadelníctve s výrazným ľudovým i ľudským zástojom. Popri spisovnej slovenčine vo svojich hrách využíva aj rodný radošinský dialekt, ktorý mieša s prvkami mestského žargónu.

Najznámejšie z hier sú: Jááánošííík, Človečina, Ako som vstúpil do seba, Nevesta predaná Kubovi (spoluautor Jiří Suchý), Ženské oddelenie, Kam na to chodíme (spoluautori Milan Lasica a Július Satinský), Kino Pokrok, Konečná stanica, ktorú aj sfilmovali, Jááánošííík po tridsiatich rokoch, Súpis dravcov, Kronika komika, Generál, Hra o láske, Desatoro, Sedem hlavných hriechov, Stvorenie sveta, Veľké ilúzie, Mám okno, Nesladím.

Po prvej úspešnej javiskovej správe Stanislava Štepku a RND o dvadsiatom storočí z pohľadu Štepkovej rodnej obce Radošina na krajinu a národ (Polooblačno, 1900-1950), uviedlo RND a Stanislav Štepka v roku 50. výročia vzniku RND (2013) druhú trpko-smiešnou komédiu o dvadsiatom storočí Sčista-jasna s podtitulom Druhá správa o mojom 20. storočí (1950-2000). Premiérovo ju uviedli v kultúrnom dome v Radošine. Aby sa však do hľadiska vošli všetci "domáci", museli ju zahrať hneď dvakrát.

Jedna zo Štepkových kníh Lastovičie rozprávky, má už aj divadelnú podobu. Je to vôbec prvá rozprávka v histórii RND, ktoré ju zdramatizovalo.

Pre trnavské divadlo napísal Stanislav Štepka napríklad voľnú trilógiu Ako som vstúpil do seba, Ako sme sa hľadali, Ako bolo, či koláž z trilógie Ako áno, ako nie. Niektoré jeho hry hrali aj iné profesionálne divadlá (Martin, Košice, Nitra, Prešov, Zlín - ČR). Slovenské národné divadlo (SND) uviedlo jeho Zverokruh prvýkrát v roku 1994.

Takmer všetky Štepkove divadelné hry boli vydané knižne. Medzi rozsiahlejšie knižné vydania patria: Radošinské naivné divadlo I, Radošinské naivné divadlo II, Tri správy, Kam na to chodíme (spoluautori Milan Lasica a Július Satinský), Tri sny (a doslov do snov), Otcovské znamienka (alebo Sedem naivných hriechov). Históriu prvého dvadsaťročia RND spracúva publikácia Radošinské naivné divadlo alebo Správa o dedinských poštároch 1963-1983 Stanislava Štepku a Dariny Porubjakovej a divadelné ročenky RND revue 1993-2001. Spolu s herečkou Katarínou Kolníkovou napísal knižku ... a já, Katarína Kolníková. Štepkova kniha Kronika komika 1 mapuje prvé obdobie a 40 sezón RND, ďalšími titulmi sú Vhadzovanie do hry, Predpoveď na zajtra.

Ako herec sa televíznym divákom predstavil epizódnym účinkovaním v televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade (2009). Svoj čas venoval aj ochotníckemu divadelnému súboru Hlavina v Radošine. V roku 2006 mu udelili Zlaté pero, cenu literárnej kritiky za najhodnotnejšie pôvodné dielo za zbierku Desatoro.

V júni 2009 získal výročnú cenu Literárneho fondu (LF) za hru Niekto to rád slovenské. Štepka sa stal laureátom tejto ceny aj v roku 1994 a získal prémiu LF za literárnu tvorbu za rok 2011. Cenu LF dostal aj v roku 2014 za minuloročnú pôvodnú literárnu tvorbu.

V januári 2012 si prevzal Krištáľové krídlo 2011 ako mimoriadnu cenu za celoživotné dielo. Ďalším jeho ocenením je Igric, najstaršia filmová cena udeľovaná na Slovensku, ktorú získal v roku 2005.

V roku 2013 získal Stanislav Štepka osobitnú cenu za 50 rokov účinkovania Radošinského naivného divadla v podobe plakety 50 Radošinských. V tom istom roku si prevzal aj Dekrét o udelení čestného občianstva mesta Piešťany.