Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský udelil pred 580 rokmi Bratislave erb

Erb Bratislavy tvorí v červenom neskorogotickom štíte strieborné trojvežové opevnenie s bránou. Na červených strechách veží sú po dve zlaté gule so zlatými hrotmi. V bráne sa nachádzajú do polovice vytiahnuté zlaté mreže. Po prvýkrát bol erb Bratislavy farebne upravený a namaľovaný práve na erbovej listine kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1436.

S erbom sa spája aj kuriozita. Hoci dnešná Bratislava dostala právnu výsadu na erb až v 15. storočí, používal sa už v 13. storočí bez akejkoľvek listiny alebo potvrdenia.

Bratislavský erb dodnes nemá jednotný výklad. Jedna z teórií vraví, že erb bol inšpirovaný erbom nemeckého mesta, druhá interpretuje, že trojvežové opevnenie znázorňuje tri veže nad mestskými bránami – Vydrickú, Michalskú a bránu sv. Vavrinca. V skutočnosti ide o všeobecný symbol stredovekého mesta.

Hlavné mesto Slovenskej republiky (SR) Bratislava na oficiálnych stránkach informuje, že erb používa na pečatidle, na insígniách primátora, v zasadacích a rokovacích miestnostiach orgánov hlavného mesta a mestských častí, na budovách sídla primátora magistrátu hlavného mesta či na miestnych úradoch mestských častí Bratislavy. Erb používa aj bratislavská mestská polícia či bratislavský dopravný podnik na označenie vozidiel. V prípade, že ide o uznesenia či rozhodnutia orgánov hlavného mesta, mestskej časti alebo orgánov mestského či miestneho zastupiteľstva, listiny či úradné pečiatky primátora a starostov, možno ho použiť tiež.

Erb priznal slovenským mestám zákon o obecnom zriadení z roku 1990 spolu s mestskou pečaťou, insígniami a mestskou zástavou.

Iluminovanú erbovú listinu zdobenú zlatom a potvrdenú skvostnými pečaťami z roku 1436 si záujemcovia mohli pozrieť na výstave Archívne klenoty, ktorá sa od 22. novembra 2013 od 2. februára 2014 konala v priestoroch Bratislavského hradu.