BRATISLAVA - Na základe prieskumu agentúry Focus sa zistilo, že voliči vyjadrili negatívny postoj voči Európskej únii (EÚ) svojou neúčasťou na májových voľbách do Európskeho parlamentu (EP).
Mnohí ľudia, ktorí sa k volebným urnám nedostavili tvrdia, že dôvodom sú euroskepticizmus či protieurópske dôvody.
"Na účasť boli motivovanejší proeurópsky naladení občania. Spomedzi tých, ktorí si myslia, že projekt európskej integrácie by mal pokračovať a integrácia by sa mala prehlbovať, volilo až 37 %, z tých, ktorí v EÚ nevidia budúcnosť, iba 11 %," uviedla Oľga Gyárfášová, sociologička z Inštitútu pre verejné otázky.
Ako najčastejší dôvod neúčasti respondenti uvádzali objektívne príčiny, napríklad chorobu alebo pracovnú cestu. Takto svoju neúčasť vysvetlilo takmer 36 % respondentov. Sociologička však upozorňuje, že môže ísť len o slabú motiváciu ísť voliť. Druhým najčastejším dôvodom bol nezáujem o voľby a politiku samotnú. Uviedlo ho takmer 30 % účastníkov prieskumu. Ďalšie dôvody boli nedôvera k politikom či nedostatok informácií alebo slabá kampaň.
Kampaň k eurovoľbám podľa prieskumu vôbec nesledovalo 30 percent opýtaných. Z tých, ktorí kampaň sledovali, väčšina (70 %) išla voliť. Podľa Gyárfášovej je však v tomto prípade ťažké určiť, či je účasť vo voľbách príčina alebo následok sledovania kampane. Víťazom sa stala koalícia Progresívne Slovensko - Spolu (20,11 percenta), za ňou nasleduje strana Smer-SD (15,72 percenta), tretia je ĽSNS (12,07 percenta). Do europarlamentu sa dostali aj kandidáti za KDH (9,69 percenta), SaS (9,62 percenta) a OĽaNO (5,25 percenta).
Účasť v eurovoľbách dosiahla 22,7 % oprávnených voličov, čo oproti 13-percentnej účasti v roku 2014 predstavuje nárast o viac než deväť percentuálnych bodov. Aj napriek takýmto pozitívnym číslam sa stalo Slovensko opäť raz krajinou EÚ, kde bola volebná účasť občanov najslabšia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies