Turecko požiadalo o zasadnutie NATO: V utorok sa rozhodne o vojne proti Islamskému štátu

Ankara žiada spojencov o politické konzultácie na základe článku č. 4 Severoatlantickej zmluvy. Podľa tohto článku musia zmluvné strany spoločne konzultovať vždy, keď je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť niektorej zo strán.

Turecká vláda chce na utorkovej schôdzke diskutovať o situácii po teroristických útokoch, ku ktorým došlo v posledných dňoch v Turecku. Mieni tiež informovať spojencov o podniknutých protiopatreniach a svojich operáciách proti takzvanému Islamskému štátu (IS) v Sýrii a Strane kurdských pracujúcich (PKK) v severnom Iraku.

Od vzniku NATO v roku 1949 bol článok č. 4 Severoatlantickej zmluvy aktivovaný už niekoľkokrát. Turecko napríklad využilo toto ustanovenie v rokoch 2003 a 2012 a Poľsko v roku 2014.

Armáda podľa zdrojov znova útočila na ciele PKK v severnom Iraku

Turecké vojenské lietadlá dnes večer opätovne útočili na pozície povstaleckej Strany kurdských pracujúcich (PKK) v severnom Iraku. S odvolaním sa na turecké bezpečnostné zdroje o tom informovala tlačová agentúra Reuters.

Štyri stíhačky F-16 vzlietli zo základne v meste Diyarbakir na juhovýchode Turecka a zasiahli ciele v oblasti Hakurk v severnom Iraku, uviedli zdroje. Správu o náletoch priniesla aj spravodajská televízia CNN Türk. Turecká vláda zatiaľ útoky nepotvrdila.

Turecko spustilo tento týždeň nálety zamerané proti militantom z džihádistickej skupiny Islamský štát (IS) i proti PKK. Vyvolalo to otázky okolo budúcnosti mierového procesu s kurdskými povstalcami, ktorý sa začal v roku 2012, v posledných mesiacoch však uviazol.

Ankara dnes oznámila, že pri bombovom útoku v noci na dnes pri Diyarbakire zahynuli dvaja tureckí vojaci a štyria ďalší utrpeli zranenia. V súvislosti s útokom zadržali najmenej šesť osôb, informovala tlačová agentúra Dogan.

Turecký premiér: Neplánujeme vyslať pozemné jednotky do Sýrie

Turecko nemá v pláne vyslať pozemné jednotky do Sýrie. Zhodlo sa však so Spojenými štátmi na tom, že tamojším umierneným povstalcom bojujúcim proti džihádistickej skupine Islamský štát (IS) by mala byť poskytnutá letecká ochrana, uviedol dnes turecký premiér Ahmet Davutoglu.

"Ak tam nepošleme pozemné jednotky, a to neurobíme, potom tieto pozemné sily, ktoré s nami spolupracujú, by mali byť chránené," citoval z vyjadrení Davutogla pre zástupcov tureckých médií denník Hürriyet.

Podľa správy tiež premiér uviedol, že Strana demokratickej jednoty (PYD) sýrskych Kurdov by mohla "mať miesto v novej Sýrii", ak nebude konať proti Turecku, preruší všetky vzťahy s vládou sýrskeho prezidenta Bašára Asada a bude spolupracovať s opozičnými silami, dodáva agentúra Reuters.

Turecké tanky ostreľovali pozície kurdských milícií na severe Sýrie

Kurdské Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG) obvinili dnes tureckú armádu, že ostreľovala ich pozície na severe Sýrie. Informovala o tom agentúra Reuters.

Turecké tanky údajne spustili cezhraničnú paľbu na ciele YPG v dedine ležiacej neďaleko mesta Džarábulus. Toto mesto v sýrskej provincii Aleppo ovládajú bojovníci extrémistickej organizácie Islamský štát (IS). "Je to agresia, ktorú treba zastaviť," reagovali na turecké ostreľovanie jednotky YPG. Turecká armáda podľa nich útočí na Kurdov namiesto toho, aby sa zamerala na "teroristov".

Vozidlo YPG sa údajne dostalo pod tureckú paľbu aj v dedine východne od iného severosýrskeho pohraničného mesta - Kobané, ktoré bolo zničené počas ťažkých bojov medzi Kurdmi a IS. Milície YPG pôvodne bránili prevažne kurdské oblasti na severe Sýrie. Neskôr začali postupovať aj na iné územia, ktoré obsadili IS. V súčasnosti predstavujú jednu z mála bojaschopných formácií v Sýrii schopných čeliť Islamskému štátu.

V poslednom období YPG dosiahli na úkor IS viacero územných ziskov v severnej Sýrii; obsadili napríklad väčšinovo arabské mesto Tal Abjad na tureckej hranici. Pred niekoľkými týždňami sa priblížili do vzdialenosti len približne 50 kilometrov od Rakky, de facto metropoly samozvaného "kalifátu" vyhláseného skupinou Islamský štát.