Tú pieseň nenaspieval nikto tak ako ona. Začalo sa to doma a skončilo sa to vo vani. Whitney Houston poznala moc hudby, ale aj silu drog

Mala to v krvi, nemohlo to byť inak, aj keby sa proti tomu všetci búrili, aj keby namietalo celé peklo, Whitney Elizabeth Houston sa už narodila do rodiny, v ktorej sa hudba jedla, pila, žila a aj dýchala. Keď nakukla na svet v roku 1963, privítal ju otec, hudobný manažér a matka, ktorá spievala gospelové piesne a dokonca jej hlas bolo možné započuť, lebo neraz sa podujala robiť vokály Elvisovi Presleymu.

Práve ona, nežnejšia v domácnosti, ktorá milovala gospel, viedla Witney k hudbe, práve ona ju zasvätila do toho, čo všetko sa spevom smie a nesmie, ako dokáže liečiť, ako obviazať rany. Ktovie, kedy nastal ten okamih, keď si i samotná Whitney uvedomila, kam patrí a možno to vedela vždy a vôbec o tom nepotrebovala premýšľať, avšak isté je, že s matkou sa učila hrať na klavíri, prespevovala, hrala sa s tónmi.

Skoro

Už veľmi skoro sa prejavovala aj verejne, ako 15-ročná vystupovala v nočných kluboch, aj nejaké prvé albumy sa objavili. Navyše, keďže krása jej nechýbala, uchytila sa aj v modelingu, čím si jednak vycibrila vystupovanie, a jednak aj nejakú odolnosť, lebo predsa len, svet módy nie je mäkký, nie je sladký a ani rozprávkový.

Vzostup

Netrvalo dlho a sláva jej úplne otvorila náruč, Whitney sa do nej ponáhľala, jej albumy sa predávali, naspievala pesničky, čo boli, sú a aj budú úspešné a popri všetkom peknom sa stihla aj trošku pošmyknúť. Vtedy možno nikto netušil, aké vážne to bude a že ju flámovanie pripraví o rozum aj srdce, ale na večierkoch, ktoré navštevovala, sa otáčali drogy, alkohol tiekol. Zabávala sa a aj sa vydala, za manžela si vyvolila rappera, ktorý tiež dobre vedel, aké omamné je siahnuť po drogách, a keďže bol nespoľahlivý a ani romantickej povahy veľa nenabral, svojej žene prejavoval náklonnosť po svojom. Ako násilník. Mlátil ju a aj podvádzal, kvôli bitkám potratila, avšak napokon sa jej podarilo predsa len donosiť dcéru. Manželské spolunažívanie bolo ako jed, raz spolu, raz bez seba, potom opäť spolu a opäť bez seba, no nech už sa bránili alebo to pre nich bolo ťažké, definitívnemu rozchodu sa nevyhli.

Dcéra

Whitney sa preslávila aj vďaka filmom, pravdaže, najúspešnejším sa stal Osobný strážca a povedzme si pravdu, najväčšiu zásluhu na tom má pieseň I will always love you, a hoci nebola jej, hoci ju len prevzala, i tak do nej vložila niečo, čo sa nikomu inému nepodarilo. Dnes ľudia nevedia, alebo aspoň máloktorí, nech nikomu nekrivdím, kto je zodpovedný za originálnu verziu, ale hoc by ju naspieval aj anjel z neba, všetci ju budeme poznať kvôli Whitney a všetci ju budeme milovať. Tiež kvôli Whitney.

Ako matka zrejme robila, čo mohla, ale nestačilo to, lebo dcéra jej vyčítala, a to celkom oprávnene, že sa príliš oddáva drogovaniu, že je zaneprázdnená, že zlyháva. Ach, koľké vystúpenia sa zrušili kvôli jej závislosti, nie jedenkrát stratila hlas, nie jedenkrát nebola ani schopná postaviť sa, tak si ju to podmanilo, točila sa v kruhu a nedokázala z neho vystúpiť.

Smrť

Hudbe zostala verná, v poslednom období svojho života, zďaleka nie takého dlhého, chcela opäť získať, čo jej ukradli nemúdre rozhodnutia, ale akosi jej to nevyšlo. Keď si vypočujeme posledné pesničky, zistíme, že je i nie je to ona, lebo sa zdá byť celkom jasné, že hlasivky sú trošku poškodené, že im chýba niekdajšia čistota, a predsa. Stále je tam ona, stále talentovaná, stále s hlasom, čo nejde zabudnúť, čo nejde neobdivovať.

A jej smrť? Je záhadná, tragická, rovnako ako spôsob, ktorým prežila roky a roky, kiežby to tak nebolo. Kiežby ešte spievala a všetkým nám vyrazila dych, také čosi je však nemožné.