ATÉNY - Odchod Grécka z eurozóny, tzv. grexit, by bol "amputáciou juhovýchodnej Európy". Vyhlásil grécky premiér Alexis Tsipras počas návštevy Cypru, ktorý je prvou zástavkou na jeho turné po štátoch eurozóny s cieľom dosiahnuť novú dohodu o dlhu s partnermi v menovom boku. Informovala o tom agentúra DPA.
Tsipras sa na Cypre stretol s prezidentom Nikosom Anastasiadisom. Obe vlády - v Aténach aj Nikózii - musia zavádzať prísne úsporné opatrenia výmenou za záchranné úvery. "Eurozóna bez Grécka alebo Cypru bude odrezaná od juhovýchodnej Európy," vyhlásil Tsipras v Nikózii.
No na rozdiel od radikálnych postojov nového gréckeho premiéra, ktorý vzdoruje veriteľom, odmieta šetriť a chce nové úverové podmienky, jeho hostiteľ prezident Anastasiadis naopak tvrdo presadzuje ich plnenie.
Komerčné banky na Cypre pritom museli akceptovať veľké straty, aby vláda v Nikózii získala úver vo výške 10 miliárd eur na záchranu ostrovného finančného sektora, ktorý sa príliš angažoval v Grécku. Banky na Cypre boli totiž nútené odpísať veľkú časť z hodnoty gréckych dlhopisov a dostali sa tak do problémov.
Predstavitelia nového gréckeho kabinetu, ktorý sa chopil moci po predčasných voľbách 25. januára, teraz vyrazili na diplomatickú misiu naprieč Európou. Grécky minister financií Janis Varufakis cez víkend navštívil Paríž a dnes zamieril do Londýna, kde sa má stretnúť s rezortným kolegom Georgeom Osbornom.
Francúzskemu ministrovi Michelovi Sapinovi však Varufakis v nedeľu (1.2.) povedal, že jeho krajina už neprijme žiadnu pomoc z doterajšieho záchranného balíka v celkovej výške 240 miliárd eur. Namiesto toho si dala za cieľ dosiahnuť novú dohodu s veriteľmi do konca mája.
Grécko totiž stále nedostalo poslednú splátku zo záchranného programu, pretože neplní jeho podmienky.
Tsipras zase vylúčil možnosť, že Grécko požiada o pomoc Rusko, o ktorej sa špekuluje v súvislosti s postojom jeho vlády k Moskve. Dodal, že jediným cieľom kabinetu v Aténach je dotiahnuť diskusiu s európskymi partnermi do zdarného konca.
Tsiprasova krajne ľavicová strana SYRIZA zvíťazila vo voľbách vďaka populistickým sľubom, že bude požadovať odpísanie zhruba polovice z gréckeho dlhu vo výške približne 315 miliárd eur, čo zodpovedá 175 % hrubého domáceho produktu (HDP) Grécka. To je stále obrovská záťaž napriek tomu, že súkromní veritelia museli už v roku 2012 odpísať veľkú časť z gréckeho dlhu v rámci druhého záchranného balíka, keď vymenili pôvodné grécke dlhopisy za nové s predĺženým termínom splatnosti a výrazne nižšou hodnotou.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies