Tsipras: Grécko je v poslednej fáze rokovaní s medzinárodnými veriteľmi

Po mesiacoch rokovaní s partnermi z eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF) sa Atény snažia uzatvoriť dohodu, ktorá by zabezpečila uvoľnenie posledných 7,2 miliardy eur zo záchranného programu pre Grécko. Jeho platnosť sa pôvodne mala skončiť už vo februári, no ministri financií eurozóny predĺžili program o ďalšie štyri mesiace. Požadujú však rozsiahle reformy, pričom s doteraz predloženými neboli príliš spokojní.

Ľavicová grécka vláda, ktorá vzišla z januárových predčasných parlamentných volieb, ale odmieta ďalšie úsporné opatrenia, najväčšie problémy má najmä s reformou trhu práce, dôchodkovou reformou a daňou z pridanej hodnoty (DPH). Nevyhnutne však potrebuje ďalšie financie. Podľa informácií z tohto týždňa za máj ešte bude schopná vyplatiť dôchodky a mzdy vo verejnej správe, no do konca mesiaca sa musí dohodnúť s veriteľmi a získať prístup k ďalším financiám. Inak krajine hrozí bankrot.

"Sme vo finálnej fáze bolestivého a náročného obdobia rokovaní s inštitúciami," povedal Tsipras zástupcom svojej strany Syriza po návrate z Rigy, kde na okraj summitu Východného partnerstva rokoval s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. Tsipras, ktorý sa snaží presvedčiť hlavných hráčov v eurozóne, aby veritelia financie pre Grécko čo najskôr uvoľnili, čelí vo vlastnej strane tlakom, aby neustúpil požiadavkám, ktoré by znamenali nové uťahovanie opaskov. Niektorí členovia Syrizy zašli tak ďaleko, že podľa nich by prípadný odchod z eurozóny nebol pre Grécko katastrofou.

Tsipras členov svojej strany ubezpečil, že Grécko chce prijať "životaschopnú a dlhodobú dohodu", ale v žiadnom prípade nepristúpi na ponižujúce podmienky. Ako dodal, počas celého obdobia rokovaní grécka vláda dokázala, že je pripravená aj na ústupky. Teraz to isté žiada od svojich partnerov. "Svoju povinnosť sme si splnili. Teraz je rad na Európe," povedal Tsipras.

Uviedol, že určite nebude súhlasiť s iracionálnymi požiadavkami v oblasti DPH, dôchodkovej reformy či reformy pracovného trhu. Atény navrhujú sadzby DPH na úrovni 7 %, 14 % a 22 % s cieľom redistribuovať daňovú záťaž a zmierniť dôsledky na obyvateľstvo s nižšími príjmami. Veritelia však žiadajú sadzby na úrovni 11 % a 23 % a zároveň požadujú na 23 % zvýšiť DPH v prípade energií.