VIDEO Televízny duel kandidátov na prezidenta USA: Clintonová zatlačila v bojovnej debate Trumpa do obrannej pozície

Republikánsky kandidát Donald Trump sa v prvej prezidentskej debate v pondelok večer snažil vinu za ekonomické a národnobezpečnostné problémy Spojených štátov zvaliť na demokratickú súperku Hillary Clintonovú. Navyše, túto bývalú senátorku a exministerku zahraničných vecí znevážil ako "typickú političku" neschopnú priniesť zmenu, po ktorej mnoho Američanov tak túži. Po televíznej diskusii to dnes v analýze napísala tlačová agentúra AP.

 

Trump sa však počas väčšiny 90-minútovej debaty nachádzal v obrannej pozícii a pôsobil neisto. Clintonová bola dôkladne pripravená a ukázalo sa to nielen v detailných odpovediach na otázky o jej vlastných politických návrhoch, ale takisto v ostrej kritike Trumpových podnikateľských záležitostí, jeho predchádzajúcich výrokov o ženách a jeho nepravdivých tvrdení, že prezident Barack Obama sa možno nenarodil v USA, napísala AP.

 

Demokratická nominantka na prezidenta tvrdo skritizovala Trumpa aj za neochotu zverejniť daňové priznania, čím porušuje desaťročia trvajúcu tradíciu prezidentských kampaní. Clintonová vyhlásila: "Niečo skrýva."

 

Trump zareagoval, že nemôže zverejniť daňové priznania, lebo ešte prebieha audit - hoci daňoví experti tvrdia, že audit nie je vôbec prekážkou pri zverejňovaní takýchto informácií. Keď Clintonová spomenula, že Trump to odmieta urobiť, lebo možno nezaplatil federálne dane, prerušil ju vyhlásením "Takže som múdry".

 

Kandidáti sa zúčastnili na debate v čase, keď je ich zápas o to, aby sa stali 45. prezidentom USA, neobyčajne tesný. Obaja súperi mali v diskusii chvíle, ktoré určite povzbudili jadro ich voličov, ale nie je isté, či táto udalosť nejako dramaticky zmení priebeh boja o Biely dom, uviedla agentúra AP.

 

Debata bola od začiatku konfrontačná, pričom Trump sa často snažil Clintonovú prerušiť a rozprával do jej odpovedí. Clintonová bola rozvážnejšia a zdržanlivejšia, často sa pri odpovediach usmievala, dobre si uvedomujúc televízne kamery, ktoré zachytávali jej reakciu.

 

Clintonová využila príležitosť, aby voličom pripomenula Trumpove sporné výroky o ženách - pričom práve voličky budú rozhodujúce pre výsledok amerických prezidentských volieb 8. novembra.

 

"Toto je muž, ktorý nazval ženy prasatami, flákačkami a psami," uviedla demokratka, ktorú citovala AP.

 

Podľa divákov prvý duel vyhrala Clintonová

 

Z prvého televízneho duelu hlavných súperov pre voľby prezidenta USA vyšla víťazne kandidátka Demokratickej strany Hillary Clintonová. Vyplýva to z prieskumu spravodajskej televízie CNN, vykonaného u divákov bezprostredne po skončení televíznej diskusie.

 

Výskum ukázal, že 62 percent opýtaných sa domnieva, že Clintonová bola lepšia než republikánsky kandidát Donald Trump, ktorý bol presvedčivejší podľa 27 percent opýtaných.

 

Moderátor CNN, ktorý o výsledkoch prieskumu informoval, súčasne poznamenal, že skúmaná skupina pozostávala zo 41 percent z prívržencov Demokratickej strany a 26 percent spomedzi respondentov sa hlási k republikánom

Politológovia a analytici sa vo svojich prvých komentároch prikláňajú skôr k tomu, že prvý duel Clintonovej s Trumpom sa skončil remízou, alebo prisudzujú prvenstvo Clintonovej.

 

Do prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 8. novembra, sú naplánované ešte dva televízne duely oboch kandidátov. Najbližšie sa stretnú 9. októbra na pôde Washingtonovej univerzity v St. Louis, potom 19. októbra.

 

Budúci utorok absolvujú podobný duel kandidáti na viceprezidenta - demokrat Tim Kaine a republikán Mike Pence.

Prvý televízny duel amerických prezidentských kandidátov má z historického hľadiska veľký význam. Po deviatich z doteraz 11-tich kampaniach sa stalo, že víťaz prvej debaty bol skutočne zvolený za prezidenta. Obama medzi nich paradoxne nepatrí.

 

Prvá debata Trumpa a Clintonovej nešokovala

 

Kandidáti na prezidenta Spojených štátov sa v noci nadnes po prvý raz stretli pred televíznymi obrazovkami. Malo to byť niečo iné, nové, nepredvídateľné, možno šokujúce, mohla to byť viac televízna šou než predvolebná diskusia. Prvá z troch televíznych debát však napokon bola klasickou televíznou predvolebnou debatou.

 

Hodiny, dokonca ešte aj minúty pred debatou sa médiá a komentátori predháňali v tipovaní, ako bude debata vyzerať. Proti sebe sa totiž po prvý raz v dejinách USA postavili žena a nepolitický kandidát s ostrým slovníkom. Navyše sú obaja najneobľúbenejšími kandidátmi v histórii prieskumov.

 

Donald Trump a Hillary Clintonová však ponúkli normálnu predvolebnú debatu. Po príchode na pódium si podali ruky a usmiali sa na seba, potom sa kritizovali, slovne na seba útočili, snažili sa jeden druhého zdiskreditovať a obhajovali svoje názory.

 

Debata trvala 90 minút a nemala prestávku. Bola rozdelená na tri tematické celky s viacerými otázkami. Kandidáti mali vždy na odpoveď dve minúty a potom o danej téme diskutovali. Prvú otázku na každú tému vždy dostala Clintonová po tom, ako toto svoje prvé poradie vyhrala v hode mincou. Diváci nemali počas debaty povolené tlieskať či inak vyjadrovať názor.

 

Témami boli prosperita krajiny, nezamestnanosť, príjmová nerovnosť, dane, smerovanie krajiny, rasové rozdelenie krajiny, rodný list Baracka Obamu, bezpečnosť USA a boj proti IS.

 

Debatu začal lepšie republikánsky kandidát a "navrch" mal celú prvú polhodinu. Potom prevzala vedenie jeho súperka a držala si ho až do konca kampane, zhodli sa politickí komentátori.

 

Trump dominoval na začiatku, keď diskutovali na tému odlivu pracovných miest do zahraničia a medzinárodných obchodných dohôd. V rámci tejto témy došlo aj k prvej ostrejšej výmene názorov. Donald Trump súperke po prvý raz skočil do reči a začalo sa vzájomné útočenie a kritizovanie.

 

Hoci publikum malo byť ticho, hlasnej reakcie sa po prvý raz nezdržalo v približne 34. minúte debaty, keď Trump povedal, že daňové priznanie zverejní vtedy, keď Clintonová zverejní 30.000 vymazaných e-mailov.

 

Trump tiež Clintonovú kritizoval za to, že v politike je už 30 rokov a nič dobré nespravila. Clintonová uviedla, že Trump žije vo vlastnej realite a obvinila ho z toho, že chce pomôcť len bohatým. Zručnosti z podnikania sa podľa nej nedajú len tak priamo preniesť do politiky a niekedy by pre politiku boli aj zlé.

 

Značnú časť debaty zabrala téma rodného listu Baracka Obamu. Clintonová Trumpa obvinila, že začal svoju politickú aktivitu klamstvom o tom, že prvý afroamerický prezident nebol narodený v USA. Pripomenula tiež súdny proces zo začiatku jeho kariéry, keď Trumpova firma čelila obvineniam z rasizmu. Republikánsky kandidát zdôraznil, že proces vyhrali. Nepovedal však výslovne, že sa nedopustili rasizmu, a to bola podľa komentátorov chyba.

 

Horúcou bola aj téma bezpečnosti krajiny a boja proti terorizmu. Trump obvinil Clintonovú, že kým bola vo vláde, Spojené štáty vytvorili v Iraku vákuum tým, ako odtiaľ odišli. Clintonová zopakovala, že Trump nemá plán boja proti organizácii Islamský štát (IS). Kandidáti sa tiež opätovne dohadovali o tom, kto je lepšie pripravený byť prezidentom Spojených štátov.

 

V prvých prieskumoch verejnej mienky krátko po skončení debaty sa mnohí Američania vyjadrili, že kandidáti nepredstavili dostatočne konkrétne plány. Namiesto toho sa podľa nich len vzájomne obviňovali a opakovali vyjadrenia z predchádzajúcich vystúpení.

 

Politickí komentátori kritizovali Trumpa za časté skákanie Clintonovej do reči. Niekoľkokrát prerušil aj moderátora. Išiel tiež podľa nich zbytočne po všetkom, čo povedala, a dovolil jej dostať sa mu pod kožu. Bol zbytočne defenzívny, zároveň však bol umiernenejší než v predchádzajúcich vystúpeniach.

 

Republikánsky kandidát podľa komentátorov nesklamal, ale neukázal viac než predtým. U svojich voličov touto debatou podľa nich nestratil, ale zároveň nepresvedčil nerozhodnutých. U tých si mala polepšiť debatou jeho súperka.

 

Podľa viacerých prieskumov verejnej mienky vykonaných okamžite po debate sa väčšina opýtaných vyjadrila, že debatu vyhrala Clintonová. To však podľa politológov neznamená, že to zmení aj celkové preferencie kandidátov.

 

Donald Trump prišiel po debate medzi novinárov a povedal, že má z debaty dobrý pocit a že bola lepšia než očakával. Na hodnotenie jeho súperky ešte médiá čakajú.

 

Médiá, verejnosť i kandidáti teraz čakajú na podebatné preferencie. Politológovia však pripomínajú, že v minulosti predvolebné debaty nikdy preferencie výrazne nezmenili a nejaké zmeny v číslach tesne po debatách boli len malé alebo len dočasné.

 

Trump a Clintonová sa stretli v prvom televíznom dueli, začali ekonomikou

 

Bývalá šéfka americkej diplomacie v narážke na miliardára Trumpa konštatovala, že treba vybudovať ekonomiku, ktorá "funguje pre všetkých, nie iba pre tých hore". Clintonová to chce dosiahnuť opatreniami ako je platená materská dovolenka, nemocenské dávky pre zamestnancov či oddlženie študentov. Aj bohatí musia pre spoločnosť niečo urobiť, uviedla Clintonová.

 

 

Trump viackrát zopakoval, že pracovné miesta berú Američanom krajiny ako Mexiko a Čína, čo on chce zastaviť najrozsiahlejším znižovaním daní od čias prezidenta Ronalda Reagana. Takisto mieni znova rokovať o obchodných dohodách, ktoré uzatvorili USA, a je za úpravu legislatívy, ktorá by uľahčila zakladanie nových firiem.

 

Na odchode firiem do zahraničia má podľa Trumpa podiel aj Clintonová a jej manžel. Tá oponovala a pripomenula, že pred ôsmimi rokmi, keď začínala ako ministerka zahraničných vecí, bola v USA finančná a hypotekárna kríza a Trump ako realitný magnát sa na nej podieľal.

 

Clintonová označila Trumpovu ekonomickú víziu za "vymyslenú" a pripomenula, že republikánsky kandidát začal podnikať s peniazmi, ktoré si požičal od svojho otca. "Donald mal šťastie, že začal so 14 miliónmi od otca. Ale môj otec bol malý obchodník a ja sa chcem sústrediť na malých podnikateľov," povedala Clintonová. Jej vízia má zabezpečiť desať miliónov pracovných miest, zatiaľ čo Trumpove plány by znamenali úbytok troch miliónov miest.

 

V otázke Transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií (TTIP) Trump obvinil Clintonovú, že viackrát zmenila názor. "Počuli ste, čo som o tom povedal a potom ste boli proti," vyhlásil. Tá to však odmietla.

 

Trump bol podľa agentúry DPA s priebehom duelu nervóznejší a Clintonovej čoraz častejšie skákal do reči. Tá v jednom momente povedala: "Mám pocit, že budem obvinená za všetko, čo sa stalo." "Prečo nie," reagoval Trump. "Typický politik, samé reči a nič nefunguje," poznamenal na inom mieste.

 

Na úvod debaty, ktorá sa začala o 03.00 h SELČ, si obaja politici s úsmevom podali ruky. "Donald, dobre že si tu," povedala Clintonová.

 

Prvý televízny duel kandidátov potrvá 90 minút a očakáva sa, že by ho mohlo sledovať rekordných 100 miliónov Američanov. Doterajší rekord, 80 miliónov divákov, drží debata Jimmyho Cartera s Ronaldom Reaganom v roku 1980.

 

 

E-maily, bezpečnosť a zahraničná politika dominovali druhej časti debaty

 

Daňovým priznaniam, e-mailovej afére, bezpečnostným otázkam a zahraničnej politike sa venovali v ďalšom priebehu prvého televízneho duelu kandidáti na prezidenta USA - republikán Donald Trump a demokratka Hillary Clintonová. Duel sa konal sa v priestoroch súkromnej Hofstra University v mestečku Hempstead, ležiacom v štáte New York.

 

Na otázku moderátora, kedy zverejní svoje daňové priznanie, Trump odpovedal, že hneď, ako bude dokončený audit a Clintonová zverejní ďalších viac ako 33.000 e-mailov. "Svoje daňové priznanie zverejním. Moji právnici ma od toho odhovárajú, ale ja ho zverejním," povedal Trump.

 

Clintonová reagovala, že jej vyzývateľ niečo skrýva. "Možno, že nie je taký bohatý, ako sa hovorí," povedala. Na narážku s e-mailami, ktoré aké šéfka diplomacie posielala zo súkromného konta, krátko reagovala, že to bola chyba a preberá za ňu zodpovednosť. "To bolo viac než chyba," reagoval Trump.

 

Ďalšou témou bolo rasové napätie v USA. Bývalá prvá dáma USA považuje nerovnaký prístup k Afroameričanom a belochom aj naďalej za jeden z najväčších problémov Spojených štátov. "Musíme obnoviť dôveru medzi týmito komunitami a políciou," vyhlásila a dodala, že zákony musí dodržiavať každý. S týmto výnimočne súhlasil aj Trump. "Musíme vziať zbrane z rúk tých, ktorí by ich nemali nosiť," zdôraznila. Na otázku moderátora, či má americká polícia rasové predsudky, odpovedala: "Implicitné predsudky sú problémom nás všetkých, nielen na polície".

 

Podľa Trumpa je problémom absencia "zákona a poriadku". Jeho súperka tieto slová ani nepoužíva, poznamenal. "Na Afroameričanov politici zabudli. Hovoria o nich počas kampane a po voľbách povedia: Uvidíme sa neskôr," konštatoval Trump. Podľa neho sa musí obnoviť poriadok, pretože ilegálni migranti majú zbrane a vraždia nimi ľudí.

 

V tejto časti Clintonová povedala, že Trump je dlhší čas známy svojím "rasistickým správaním", čím narážala na jeho spochybňovanie toho, že prezident Barack Obama sa nenarodil v USA. Trump reagoval pripomenutím demokratických primárok v roku 2008, v ktorých Clintonová podľa neho pristupovala k Obamovi s "veľkým dešpektom". "Prinútil som Baracka Obamu, aby ukázal svoj rodný list a dokázal svoju legitimitu, ministerka Clintonová sa snažila o to isté, ale nepodarilo sa jej to," vysvetlil Trump, prečo nakoniec zmenil názor.

 

V zahraničnej politike, ktorá nepatrí medzi Trumpove silné stránky, sa prezidentskí kandidáti dotkli aj otázky tzv. Islamského štátu (IS). Bývalá šéfka americkej diplomacie je za tvrdší postup voči tejto teroristickej organizácii. Podporuje zintenzívnenie náletov na pozície IS a dopadnutie jej vodcu abú Bakra Bagdádího. Trump v tejto súvislosti obvinil administratívu súčasného prezidenta Baracka Obamu zo závažných chýb a zopakoval svoj názor, že USA mali zabrať ropné vrty v Iraku za účelom ich ochrany pred IS.

 

Pri téme vojny v Iraku Clintonová vyčítala Trumpovi, že intervenciu spočiatku podporoval, hoci tvrdí opak. "Nepodporoval som vojnu v Iraku. To je nezmysel mainstreamových médií. Bol som proti vojne," reagoval realitný magnát, s čím jeho oponentka ostro nesúhlasila.

 

Trump zaútočil na Clintonovú tvrdením, že počas jej pôsobenia vo funkcii ministerky zahraničných vecí upadol Blízky východ do chaosu. "Pod vaším vedením je to totálny zmätok, do značnej miery," povedal Trump. Vyhlásil tiež, že IS "vznikol kvôli mocenskému vákuu, ktoré vytvoril Barack Obama s Hillary Clintonovou".

 

Trump chce, aby Nemecko, Japonsko a ďalšie krajiny za ochranu zo strany Spojených štátov platili. "Budú musieť zaplatiť," vyhlásil s tým, že to isté platí aj o Saudskej Arábii.

 

Trump takisto poprel obvinenia, že klimatickú zmenu označil za výmysel. "To nie je pravda," povedal.

 

Clintonová považuje za jednu z najväčších výziev kybernetickú bezpečnosť, pričom spomenula hackerské útoky, ktoré podľa nej pochádzajú z Ruska. "Bola som šokovaná, keď Donald vyzval Rusko, aby v týchto útokoch pokračovalo," vyhlásila.

 

Podľa Clintonovej nemá jej oponent vhodnú povahu na to, aby bol hlavným veliteľom armády: "Muž, ktorý sa nechá vyprovokovať tweetom, by sa nemal dostať do blízkosti jadrových kódov." Trump oponoval argumentom, že ho podporuje "viac ako 200 admirálov a generálov". Zároveň ubezpečil, že určite nenariadi jadrový úder ako prvý.

 

Záver debaty sa niesol v osobnej rovine. O sebe Trump povedal, že má "oveľa lepší úsudok" než Clintonová. "Mojou najväčšou prednosťou je môj temperament. Mám víťaznú povahu. Viem víťaziť." Jeho súperka nemá podľa neho výdrž byť prezidentka. "Môže byť skúsená, ale má zlé skúsenosti," myslí si.

 

Trump bol podľa viacerých médií s priebehom duelu nervóznejší a Clintonovej čoraz častejšie skákal do reči. Tá v jednom momente povedala: "Mám pocit, že budem obvinená za všetko, čo sa stalo." "Prečo nie," reagoval Trump. "Typický politik, samé reči a nič nefunguje," poznamenal na inom mieste.

 

Na konci debaty Clintonová i Trump vyhlásili, že budú rešpektovať výsledok novembrových volieb. Prekvapením bolo, že si podali ruky pred debatou i po nej. Trump dokonca potľapkal Clintonovú po skončení po chrbte.

 

Duel trvajúci 90 minút viedol moderátor televízie NBC Lester Holt a bol rozdelený podľa tém na šesť častí. Na každú tému bolo vyhradených približne 15 minút, pričom kandidáti dostali najprv priestor vyjadriť sa sami za seba a potom mohli reagovať jeden na druhého.

 

Debatu sledovali aj rodinní príslušníci kandidátov. Tí mali možnosť pozvať do publika ľudí, ktorými mohli "podpichnúť" svojho súpera. Trump pozval napríklad Marka Geista, ktorý prežil teroristický útok na americký konzulát v líbyjskom meste Benghází v roku 2012, kritikmi označovaný za dôsledok vážnych chýb Clintonovej ako ministerky. Trumpa prišli podporiť aj bývalí generáli Mike Flynn a Keith Kellogg či boxerský promotér Don King. Medzi divákmi sa nakoniec neobjavila 66-ročná bývalá modelka Gennifer Flowersová, ktorá tvrdí, že mala dlhotrvajúci vzťah s Clintonovej manželom ešte ako guvernérom Arkansasu. Clintonová si zasa pozvala zámožného podnikateľa a Trumpovho kritika Mika Cubana.

 

Médiám neušla ani jedna kuriozita a síce zle napísané krstné meno Clintonovej na lístkoch na debatu, na ktorých bolo uvedené "Hilary" namiesto správneho "Hillary".

 

Do prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 8. novembra, sú naplánované ešte dva televízne duely oboch kandidátov. Najbližšie sa stretnú 9. októbra na pôde Washingtonskej univerzity v St. Luis, potom 19. októbra. Budúci utorok absolvujú podobný duel kandidáti na viceprezidenta - demokrat Tim Kaine a republikán Mike Pence.

 

Prvý televízny duel amerických prezidentských kandidátov má z historického hľadiska veľký význam. Po deviatich z doteraz jedenástich kampaniach sa stalo, že víťaz prvej debaty bol skutočne zvolený za prezidenta. Obama medzi nich paradoxne nepatrí.