Trnavské standing ovation pre Mira Žbirku

Dlhotrvajúcim potleskom „postojačky“ odmenilo trnavské publikum v stredu večer (6.10.) Mira Žbirku. Slovenský Rím a jeho zaplnená športová hala boli miestom prvého vystúpenia v rámci koncertného Aupark tour 2010 Miro Žbirka & Symphonic Orchestra.
S československým a trojnásobným slovenským zlatým slávikom spoluúčinkuje na turné jeho sprievodná skupina a 40-členný symfonický orchester Cappella Istropolitana pod taktovkou dirigenta Adriána Kokoša. V tmavom saku, bielej košeli a čiernej úzkej kravate, ktorej sa v 80.rokoch hovorilo „kábel“, presne ako na titulke bookletu ku kompilačnému albumu 20 naj...(Opus, 1986) prišiel na pódium hlavný aktér. Prvú časť koncertu odohral so sprievodnou skupinou, s ktorou spolupracuje od nahrávania Modrého albumu (2002). Úvodnú Ako obrázok striedali ďalšie hity Možno sa ti zdá, Drahá, Dr. Jekyll & Mr. Hyde. Pri piesni Tento song z najnovšieho albumu Empatia pozval na pódium speváčku Magdalénu Šalamounovú. Pred pesničkou Někdy stačí dát jen dech sa Žbirka publiku priznal, že pôvodne nebola v playliste, ale že ju výmenou za pohár vína sľúbil zaspievať. Aj sa stalo. Hitom Biely kvet uzavreli prvú časť koncertu.
V druhej časti, už so symfonickým koncertom prišli na rad piesne Balada o poľných vtákoch, Jesenná láska, Zažni, Múr našich lások a Len s ňou. Nálada v hľadisku sa stupňovala a po ďalšej piesni Denisa prišlo od Trnavčanov prvé – a zaslúžené „standing ovation“. „Máme toľko hitov, že musíme urobiť aj Medley“, povedal Žbirka z pódia a ponúkol mix piesní V slepých uličkách, Nechodí, Katka a Prvá. V záverečnej trojici piesní uviedli Miliónkrát, známy duet Co bolí to přebolí, pri ktorom prišlo prekvapenie, pretože speváčku Marthu, ktorá pred koncertom ochorela, zastúpila Žbirkova dcéra Linda. Záverečným prekvapením bola slávna Hey Jude skupiny Beatles. Bez prídavku nemohol Žbirka odísť, nakoniec boli dva v podobe piesní Atlantída a Mám rád.
Meky Žbirka je pán muzikant, pesničky v jeho podaní „šli akoby samé“, ale Meky je aj obchodník, keď nezabudol pripomenúť, že vo vstupnom vestibule haly sa predávajú jeho cédečká, Meky je moderátor, čo potvrdil vkusným komentovaním počas celého koncertu, Meky je herec, ktorý elegantne gradoval atmosféru v hale, spievali si s ním mladšie ročníky aj dámy, ktoré jeho hity z 80. rokov zažili v pôvodnom vydaní.        
„Teší ma na tom, že ľudí bavilo počúvať symfonický orchester, pretože pre mnohých už to slovo symfónia znamená čosi inaké, bol som rád, že ľudí baví ten zvuk, tešilo ma to od prvej pesničky,“ povedal Žbirka po skončení koncertu pre TASR. „Človek to tak cíti, že po troch rokoch by bolo dobré niečo vymyslieť, my sme boli na turné k albumu Dúhy v roku 2006, takže už rok meškáme,“ dodal s úsmevom.
„Myslím, že koncert dopadol výborne, nad moje očakávania. Išli sme do toho s otázkou, ako príjmu diváci spojenie kapely a symfonického telesa, či to nebude pre nich veľmi škrobené. O to viac sa teším, že to prijali veľmi dobre,“ doplnil dirigent Adrián Kokoš.
„S Mekym hráme už dlho a všetci vieme, čo máme robiť. Hrali sme skladby, ktoré hrávame aj na koncertoch, k tomu sme mali symfonický orchester. Dobré pesničky, výborne zaranžované, tam vlastne nie je čo pokaziť,“ dodal gitarista Jan Ponocný. Spolu sním v sprievodnej skupine hrali Jan Kořínek (klávesy), Honza Horáček (gitara), Aleš Zenkl (basgitara) a Stanislav Matoušek (bicie). Títo muzikanti sú o generáciu mladší ako Miro Žbirka, to však v tejto partii nič neznamená. „Je určitý typ ľudí, kde žiadne generačné problémy nenastávajú, a to je Mekyho prípad,“ spresnil Ponocný.

Zdroj: TASR