Toto sú povolebné možnosti Slovenska podľa prestížneho európskeho politického magazínu

Na svojej internetovej stránke napísal, že pred prezidentom SR Andrejom Kiskom sa po "chaotických výsledkoch volieb" črtá možnosť vymenovať úradnícku vládu národnej jednoty, ktorá by mala zaistiť bezproblémové slovenské predsedníctvo v EÚ. Tento scenár ráta s predčasnými voľbami v SR začiatkom roka 2017.

Týždenník pripomenul, že Kiska na rozdiel od premiéra Roberta Fica, ktorý voľby vyhral, ale musí zostaviť koaličnú vládu a má odlišný prístup k migračnej kríze. Kým Fico vystríhal pred nebezpečenstvom, ktoré predstavujú moslimskí imigranti, Kiska zdôrazňoval skôr aspekt ľudských práv.

Podľa týždenníka by úradnícka vláda mohla úspešne ignorovať ultranacionalistické strany, avšak dlhodobé zmrazenie vzťahov s nimi by mohlo pomôcť ich popularite na základe tvrdenia, že elity v krajine ignorujú voličov SNS a ĽSNS.

Politico v tejto súvislosti spresnil, že Fico prejavil odhodlanie viesť prípadnú úradnícku vládu, hoci už padli zmienky o tom, že na čele dočasnej vlády by mohol byť aj šéf diplomacie Miroslav Lajčák.

Výsledok volieb sa dá vnímať aj ako Ficovo zakopnutie skonštatoval týždenník, podľa ktorého ešte deň pred voľbami všetko naznačovalo, že premiér má jasne nastavený kurz k víťazstvu a k tretiemu mandátu ako predseda vlády. Aj keď Smer-SD mal trvalý pokles preferencií od začiatku roka. Ficom opakovane zdôrazňované nebezpečenstvo zo strany utečencov so sloganom kampane "Chránime Slovensko" v závere zatienil štrajk učiteľov a zdravotných sestier a pri týchto témach sa strane Smer nedarilo rovnako úspešne komunikovať s verejnosťou.

Fico vzbudzovaním obáv z prisťahovalcov na prvý pohľad pomáhal krajne pravicovým stranám, voľby však naznačili, že u stúpencov Mariana Kotlebu najviac zavážili otázky sociálnej nerovnosti a korupcie a nie migranti. Fico však v otázke migrantov prinajmenšom vytvoril atmosféru strachu, čo malo nepredvídateľné následky.

Politico upozornil, že Fico možno urobil chybu tým, že sa nezameral na silné makroekonomické čísla krajiny a na 3,6-percentný rast HDP v roku 2015.

"Aj napriek slabému výsledku Fico označil svoju stranu za najúspešnejší politický projekt v novodobej histórii Slovenska," uviedol Politico. Týždenník však zároveň dodal, že Ficova povesť hlavného politického stratéga krajiny dostala výprask, keď premiér zle odhadol nálady voličov.

Politico Kotlebovu ĽSNS vzhľadom na volebný úspech označil za "životaschopnú partiu". V jej prospech nepochybne zahrala migračná kríza, ale Kotleba, ktorý priaznivo hovorí o nacistickom vojnovom Slovenskom štáte, má zrejme širšie zázemie. Naznačilo to hlasovanie prvovoličov, spomedzi ktorých 22 percent hlasovalo za Kotlebu a jeho postoj proti súčasnému systému. Podľa týždenníka však ĽSNS nenájde veľa spojencov v parlamente.

Zaujímavou povolebnou kapitolou môže byť príprava krajiny na predsedníctvo v EÚ. Slovenskí úradníci sa pod dozorom odchádzajúcej vlády už najmenej dva roky pripravujú na túto výzvu. Vláda národnej jednoty by pravdepodobne znamenala stabilizáciu situácie v nepokojných časoch pre EÚ.

Slovensko na čele EÚ by zrejme aj s Ficom ako premiérom "zmäkčilo" protiimigrantskú rétoriku. Menej istá by však bola schopnosť EÚ riešiť akúkoľvek novú rozpočtovú krízu v Grécku, keďže je dobre známy postoj Richarda Sulíka, ktorého strana sa ocitla na druhom mieste vo voľbách, a ktorý sa pričinil o pád vlády v roku 2012 keď odmietal podporiť vytvorenie eurovalu pre Grécko.

Počas predsedníctva v EÚ sa nová vláda SR bude musieť vysporiadať tiež s tzv. plynovým balíčkom, vďaka ktorému Európska komisia chce získať právomoc s predstihom posudzovať medzivládne dohody o energetických zmluvách. Pre SR to má zvláštny význam vzhľadom na projekt plynovodu Nord Stream 2 medzi Ruskom a Nemeckom. Slovensko sa otvorene stavia proti tomuto plánu.

Nakoniec sobotňajšie voľby na Slovensku podľa Politico ukážu, či sa aj Slovensko ako súčasť Vyšehradskej štvorky zaradí k neliberálnym demokraciám EÚ, za ktoré sú považované Maďarsko a Poľsko, kde vlády upevnili svoju moc a získali kontrolu nad kľúčovými inštitúciami v krajine ako sú médiá a súdnictvo. Česká republika a Slovensko nie sú do tejto kategórie zaraďované, do slovenského parlamentu sa však dostali nové krajne pravicové a populistické strany a Ficov vplyv je značne oslabený.