Toto sú naši noví europoslanci!

Trinásť miest slovenských europoslancov v Európskom parlamente obsadia: Maroš Šefčovič, Monika Flašíková Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka (všetci Smer-SD), Anna Záborská, Miroslav Mikolášik (obaja KDH), Ivan Štefanec, Eduard Kukan (obaja SDKÚ-DS), Branislav Škripek (OĽaNO), József Nagy (Most-Híd), Richard Sulík (SaS), Pál Csáky (SMK) a Jana Žitňanská (NOVA, KDS, OKS).

 

Maroš Šefčovič

 

 

Maroš Šefčovič sa narodil 24. júla 1966 v Bratislave. Vysokoškolské štúdium začal v roku 1984 na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V rokoch 1985 - 1990 študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Právnická fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave mu v roku 1994 nostrifikovala diplom a priznala titul doktor práv (JUDr.). Na Právnickej fakulte UK v Bratislave absolvoval v rokoch 1996 - 2000 postgraduálne doktorandské štúdium medzinárodného a európskeho práva zavŕšené priznaním hodnosti PhD. Vo francúzskej metropole Paríž v roku 1990 absolvoval kurz Francúzština - jazyk diplomacie a medzinárodného práva (Université Perpignan) a o rok neskôr v USA Kurz pre diplomatov (Hoover Institution, Stanford University). V špecializovanom kurze v Zimbabwe sa zdokonaľoval vo francúzskom jazyku a v Izraeli si osvojil základy hebrejského jazyka, manažmentu a prezentácie. Európa na sklonku roku 2000 bol názov seminára v rakúskom Salzburgu, ktorý absolvoval v roku 1996.

 

Profesionálnu kariéru začínal Maroš Šefčovič na Federálnom ministerstve zahraničných vecí (FMZV) ČSFR v Prahe v roku 1990 ako poradca prvého námestníka ministra, potom bol tretím tajomníkom a konzulom na československom veľvyslanectve v Harare (Zimbabwe) a zástupcom veľvyslanca a druhým tajomníkom na veľvyslanectve v Ottawe (Kanada). Od roku 1993 je pracovníkom slovenského ministerstva zahraničných vecí. Pracoval na odbore krajín EÚ a NATO najprv ako referent, neskôr zástupca riaditeľa odboru, bol zástupcom riaditeľa a riaditeľom Kancelárie ministra MZV SR.

 

V roku 1998 pôsobil Maroš Šefčovič ako zástupca veľvyslanca a radca v Misii SR pri Európskych spoločenstvách v belgickom Bruseli a v roku 1999 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Tel Avive (Izrael). Po návrate na Slovensko v roku 2002 zastával Šefčovič na MZV SR funkciu generálneho riaditeľa sekcie bilaterálnej spolupráce a bol generálnym riaditeľom sekcie pre európske záležitosti.

 

Od roku 2004 do októbra 2009 bol vedúcim Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli. Od 1. októbra 2009 prevzal po rezignácii prvého slovenského komisára Jána Figeľa funkciu eurokomisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť v Európskej komisii (EK). Od roku 2010 je Maroš Šefčovič podpredsedom EK na čele s José Manuelom Barrosom. Zodpovedá za administratívu komisie, implementáciu Lisabonskej zmluvy do činnosti orgánov EÚ.

 

Knihu s názvom S dvojkrížom uprostred hviezd z pera eurokomisára Maroša Šefčoviča 12. mája 2014 predstavili v Bratislave. Vznikla pri príležitosti 10. výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

 

Monika Flašíková Beňová

 

 

Monika Flašíková-Beňová sa narodila 15. augusta 1968 v Bratislave. Absolvovala štúdium medzinárodných vzťahov a diplomacie na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Pôsobila ako podnikateľka, spoluzakladateľka strany Smer-SD, v ktorej zastávala aj funkciu podpredsedníčky. V rokoch 2002-2004 bola poslankyňou Národnej rady (NR) SR, predsedníčkou Výboru pre európsku integráciu, podpredsedníčkou Stálej delegácie NR SR do Spoločného parlamentného výboru EÚ a SR a členkou Výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Zastávala aj funkciu členky správnej rady Sanatória alkoholicko-toxikomanických závislostí. Pôsobila aj ako správkyňa Nadácie Solidarita.

 

Dňa 13. júna 2004 sa uskutočnili na Slovensku historicky prvé voľby poslancov do Európskeho parlamentu (EP). Slovenskú republiku odvtedy zastupuje v EP Monika Flašíková-Beňová, ktorú najskôr zaradili do Výboru pre zahraničné veci. Na druhé volebné obdobie bola zvolená 6. júna 2009 a stala sa členkou Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, zároveň jednou z podpredsedníčok socialistickej frakcie. Pribudli jej aj aktivity súvisiace s rozvojom integrovaného záchranného systému a funkčnosti tiesňovej linky 112, stala sa jej európskou ambasádorkou.

 

Podľa internetového portálu mepranking.eu europoslankyňa Monika Beňová-Flašíková prekypovala spomedzi našich poslancov najväčšou aktivitou v europarlamente. Eurokomisii v Bruseli adresovala 888 otázok a jej vystúpenia v pléne europarlamentu sa zastavili na čísle 1689. Obsadila tak medzi 766 poslancami EP celkovo 8. miesto.

 

V ostatných voľbách do EP, ktoré sa konali 24. mája bola opätovne zvolená do funkcie europoslankyne.

 

Vladimír Maňka

 

 

Ing. Vladimír Maňka sa narodil 19. septembra 1959 vo Zvolene. Vyštudoval Stavebnú fakultu Technickej univerzity v Bratislave. Absolvoval aj doplňujúce štúdium finančného manažmentu, marketingu a riadenia ľudských zdrojov na Open univerzity, ako aj stáž na Federálnom ministerstve HSE v Českej republike (1998) a manažérsku stáž v USA (1995).

 

V rokoch 1998-2002 bol poslancom Národnej (NR) SR za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ) a podpredsedom Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, členom Výboru NR SR pre Európsku integráciu a členom Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky.

 

Maňka bol lídrom Strany demokratickej ľavice (SDĽ) do volieb do Európskeho parlamentu (EP). Rozhodol o tom 14. decembra 2003 Republikový výbor SDĽ. V historicky prvých eurovoľbách kandidoval na kandidátke strany Smer. Dňa 13. júna 2004 ho zvolili za poslanca Európskeho parlamentu. Od roku 2004 je členom Výboru EP pre rozpočet a náhradník vo Výbore EP pre hospodárske a menové záležitosti.

 

Europoslanec a hlavný spravodajca pre rozpočet Európskej únie na rok 2010 Vladimír Maňka je podľa strany prvý Slovák, ktorý riadi financie EÚ.

 

Bývalý primátor Zvolena Vladimír Maňka spolupracuje so starostami a primátormi z celého Slovenska. Ako europoslanec presadil zníženie byrokracie, aby využívanie financií z európskych fondov bolo jednoduchšie. Venuje sa aj charite. Je spoluzakladateľom združenia Štvorlístok deťom, ktoré každý rok pripravuje letné tábory pre deti zo sociálne odkázaných rodín.

 

Boris Zala

 

 

Doc. PhDr. Boris Zala, CSc. sa narodil 9. decembra 1954 v Zlatých Moravciach. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. V roku 1981 začal pracovať ako redaktor v Slovenskom rozhlase v Bratislave. Z dôvodu politického prenasledovania od roku 1982 pracoval v rôznych najprv robotníckych zamestnaniach neskôr ako referent. Od roku 1984 päť rokov pôsobil vo Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce v Bratislave ako vedecký pracovník.

 

Verejne sa angažoval pri organizovaní opozície v rokoch 1988-1989. Bol signatárom a aktivistom Verejnosti proti násiliu (VPN) v  prvých týždňoch novembrovej revolúcie v roku 1989, do VPN však nevstúpil.

V roku 1990 bol krátko vedúcim sekretariátu predsedu Slovenskej národnej rady (SNR). Ešte v roku 1990 začal učiť na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a od roku 2000 bol vedúcim Katedry politológie a európskych štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

 

Boris Zala bol poslancom SNR, členom Predsedníctva SNR a predsedom Výboru pre bezpečnosť SNR (marec-jún 1990). V apríli 1990 sa stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS). V marci 1992 sa tejto funkcie vzdal v prospech Alexandra Dubčeka. Neskôr, niekoľko rokov po jeho smrti zo strany odišiel. Potom nebol príslušníkom žiadnej politickej strany. Po vzniku strany Smer v roku 1999 sa Boris Zala stal jej členom a od 1. septembra 2000 do 10. mája 2003 tam pôsobil ako podpredseda pre politické otázky.

 

Od septembrových parlamentných volieb 2002 bol Boris Zala poslancom Národnej rady (NR) SR za stranu Smer a členom Zahraničného výboru NR SR, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a náhradníkom zástupcu NR SR v Konvente o budúcnosti EÚ.

 

Vo voľbách 2006 získal mandát parlamentného poslanca za Smer-SD. Od 4. júla 2006 do júla 2009 bol predsedom Zahraničného výboru NR SR.

 

Boris Zala bol občianskym kandidátom v priamej voľbe na funkciu prezidenta SR v roku 1998, no nezvolili ho.

Vo voľbách do EP ho dňa 6. júna 2009 zvolil za europoslanca. Boris Zala bol členom Výboru pre zahraničné veci.

Poslanci Európskeho parlamentu v roku 2013 navrhli sedem kandidátov na udelenie prestížnej Sacharovovu ceny za slobodu myslenia za rok 2013. Medzi nominantmi bol aj návrh slovenského europoslanca Borisa Zalu (Smer-SD), zameraný na odhaľovanie praktík novodobého otroctva.

 

Európsky parlament schválil 12. marca 2014 rezolúciu, ktorá definuje strategické záujmy Európskej únie vo vzťahoch s Pakistanom a okolitým regiónom, najmä v kontexte boja proti terorizmu a stabilizácie povojnovej situácie v Afganistane. Autorom rezolúcie bol slovenský europoslanec Boris Zala (Smer-SD). Na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu hlasovalo za rezolúciu poslanca Zalu 457 europoslancov, proti bolo 26 a 65 sa zdržalo.

 

Anna Záborská

 

 

Anna Záborská sa narodila 7. júna 1948 vo švajčiarskom Zürichu. Absolvovala štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine.

 

Po roku 1989 sa Anna Záborská aktívne zapojila do zakladania kresťansko-demokratických klubov. Bola v predsedníctve miestneho klubu v Bojniciach a členkou okresného predsedníctva v Prievidzi. V roku 1993 sa stala predsedníčkou Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) v okrese a od toho roku je aj členkou celoslovenskej Rady KDH. Tretie volebné obdobie je predsedníčkou Krajskej rady KDH. V rokoch 1999 - 2000 bola podpredsedníčkou KDH pre zahraničnú politiku a v rokoch 2001 - 2003 členkou predsedníctva KDH.

 

Do roku 1993 bola členkou predsedníctva Kresťansko-demokratického zväzu žien Slovenska a v rokoch 1994 - 2003 tajomníčkou Zväzu kresťanských lekárov a zdravotníkov.

 

Dve volebné obdobia bola poslankyňou Národnej rady (NR) SR. Vo volebnom období 1998 - 2002 bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre zdravotníctvo, členkou Stálej delegácie NR SR do Spoločného parlamentného výboru SR a EÚ, členkou Stálej delegácie NR SR do Medziparlamentnej únie, predsedníčkou skupiny priateľstva SR a Francúzska a predsedníčkou skupiny priateľstva SR a štátov Beneluxu.

 

V druhom volebnom období od roku 2002 bola predsedníčkou Výboru NR SR pre zdravotníctvo, členkou Výboru pre európsku integráciou, členkou Stálej delegácie NR SR do Medziparlamentnej únie, predsedníčkou skupiny priateľstva SR a Francúzska, pozorovateľkou v Európskom parlamente, kde bola členkou parlamentného výboru pre ženy a rovnosť šancí.

 

Anna Záborská je poslankyňou Európskeho parlamentu za KDH od historicky prvých európskych volieb poslancov na území SR dňa 13. júna 2004. V rokoch 2004 - 2009 bola v EP predsedníčkou Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví. V eurovoľbách 6. júna 2009 bola opätovne zvolená za poslankyňu EP a stala sa členkou Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť.

 

Patrí k najvýraznejším osobnostiam EP presadzujúcim ochranu života, rodiny a práv rodičov vychovávať svoje deti podľa svojho svedomia. Je spoluzakladateľkou Fóra života a dlhodobou aktívnou členkou jeho predsedníctva. Je predsedníčkou Slovenskej spoločnosti pre rodinu a patrónkou projektu Zachráňme životy na pomoc tehotným ženám v núdzi a ich deťom.

 

Miroslav Mikolášik

 

 

Miroslav Mikolášik sa narodil 11. septembra 1952 v Dolnom Kubíne. Po absolvovaní základnej školy začal študovať na gymnáziu v tomto okresnom meste, odkiaľ prešiel na Lýceum Alhponsa Daudeta vo francúzskom Nimes, ktoré ukončil v roku 1972. Potom vyštudoval medicínu na českej Karlovej univerzite v Prahe.

 

V rokoch 1979 až 1990 pôsobil ako odborný lekár v Dolnom Kubíne. V roku 1991 až 1992 pracoval na Ministerstve zdravotníctva SR, od roku 1994 vykonával funkciu poslanca Národnej rady (NR) SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V prvom volebnom období pôsobil vo Výbore NR SR pre zdravotníctvo a sociálne veci a v Spoločnom parlamentom výbore Európskej únie a SR. V druhom volebnom období bol opätovne zvolený za poslanca parlamentu, kde zastupoval Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Bol aj členom Zahraničného výboru NR SR.

 

V rokoch 1990 - 1995 absolvoval Miroslav Mikolášik niekoľko zahraničných študijných a odborných pobytov. V rámci nich navštívil USA, Japonsko, Mexiko, Francúzsko, Taliansko a Veľkú Britániu. Mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Kanade bol od roku 1999. Tam pôsobil tri a pol roka. Diplomati zo 120 krajín ho v roku 2000 zvolili za prezidenta prestížnej Ottawa Diplomatic Association. V roku 1990 so skupinou priateľov a odborníkov založil hodnotovo orientovanú organizáciu DONUM VITAE za ochranu života od počatia po prirodzenú smrť.

Členom Európskeho parlamentu je od 13. júna 2004, bol členom Výboru pre regionálny rozvoj. Po opätovnom zvolení za europoslanca 6. júna 2009 zostal členom jeho Výboru pre regionálny rozvoj.

 

Eduard Kukan

 

 

Eduard Kukan, absolvent Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov vo Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR), sa narodil 26. decembra 1939 v Trnovci nad Váhom. V roku 1964 získal titul doktora práv na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v českej Prahe.

 

Po štúdiách sa v roku 1964 zamestnal na Ministerstve zahraničných vecí Československej socialistickej republiky (ČSSR) v Prahe na teritoriálnom odbore krajín subsaharskej Afriky. Pracoval na sekretariáte ministra zahraničných vecí ČSSR ako riaditeľ odboru subsaharskej Afriky a riaditeľ odboru Latinskej Ameriky. Pôsobil vo viacerých funkciách na československých veľvyslanectvách v Lusake (Zambia 1968-1973), vo Washingtone (USA 1977-1981), Adis Abebe (Etiópia 1985-1988), bol veľvyslancom - stálym predstaviteľom ČSFR pri Organizácii Spojených národov (OSN) v New Yorku v USA (1990-1993). Po vzniku samostatnej SR pracoval v rokoch 1993-1994 ako veľvyslanec - stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri OSN. Na 48. Valnom zhromaždení OSN ho zvolili za predsedu Výboru pre humanitné, sociálne a kultúrne otázky.

 

Za ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana vymenovali tri razy, vo vláde Jozefa Moravčíka (v období od marca do decembra 1994, menovaný Alianciou demokratov Slovenska) a v dvoch vládach Mikuláša Dzurindu (1998-2002, 2002-2006). V apríli 2004 sa neúspešne uchádzal ako kandidát SDKÚ v prezidentských voľbách o najvyšší post v štáte.

 

Od júna 2006 bol Eduard Kukan až do zvolenia za poslanca Európskeho parlamentu v roku 2009 poslancom NR SR za SDKÚ-DS.

 

Od roku 1960 do roku 1989 bol členom Komunistickej strany Československa (KSČ), do apríla 1994 bol členom Aliancie demokratov Slovenska, neskôr členom Demokratickej únie (DÚ). V júni 1998 ho zvolili za predsedu DÚ. Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 vstúpil do Slovenskej demokratickej koalície (SDK), od roku 2000 je jedným zo spoluzakladateľov a členom Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie SDKÚ (dnes SDKÚ-DS).

Eduard Kukan pôsobil od mája 1999 do júna 2001 ako osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana pre Balkán. V 1993 roku ho ocenili čestným doktorátom na Upsala College, New Jersey. Je tiež držiteľom titulu doktor honoris causa z Petrohradskej štátnej univerzity a členom výboru poradcov v Global Panel Fundation.

Dňa 6. júna 2009 ho zvolili občania SR za poslanca Európskeho parlamentu. Je členom Výboru pre zahraničné veci a aj podvýboru pre ľudské práva. Rovnako je poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Nové Mesto.

 

Ivan Štefanec

 

 

Ivan Štefanec sa narodil 30. septembra 1961 v Považskej Bystrici. Študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislava na Fakulte riadenia odbor Ekonomicko–matematické výpočty. Neskôr sa stal absolventom prvého MBA štúdia pre manažérov strednej a východnej Európy s diplomom z Rochester Institute of Technology v americkom New Yorku. V roku 1994 ukončil vedeckú ašpirantúru na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej Univerzity v Bratislave. V posledných rokoch prednáša pravidelne v oblastiach strategického riadenia, medzinárodného podnikania a zavedenia eura na medzinárodných konferenciách a našich i zahraničných univerzitách.

 

Pracovnú kariéru začal v roku 1983 v Považských strojárňach v Považskej Bystrici, najskôr ako programátor výpočtovej techniky, neskôr ako samostatný výskumný pracovník a projektový manažér. Neskôr riadil viaceré zahraničné spoločnosti.

 

Od roku 2004 do júla 2006 pracoval pre vládu SR najskôr pri riadení vládneho Výboru projektu obnovy a rozvoja Vysokých Tatier a neskôr pôsobil ako splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura.

 

Poslancom Národnej rady (NR) SR za SDKÚ–DS je od predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali 17. júna 2006. V súčasnosti pôsobí ako podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti, člen Výboru NR SR pre verejnú správu a člen Výboru NR SR pre kontrolu rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ).

Ako parlamentný poslanec, podpredseda SDKÚ-DS, ktorým je od 19. mája 2012 a podpredseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS sa sústreďuje najmä na ekonomické a európske záležitosti.

 

Branislav Škripek

 

 

Branislav Škripek sa narodil 30. augusta 1970 v Piešťanoch. Vyučil sa na strednom odbornom učilišti strojníckom. Nastúpil do práce a narukoval na základnú vojenskú službu. Po vojenčime sa zamestnal ako ošetrovateľ postihnutej mládeže v zariadení na Mokrohájskej ceste v Bratislave. Zmaturoval, pretože chcel študovať teológiu. V tom čase už pôsobil medzi kresťanskými skupinkami a od počiatku sa angažoval pri vzniku Spoločenstva pri Dóme sv. Martina. V roku 2000 s ďalšími spolupracovníkmi a nadšencami založili občianske združenie Infocentrum, kde sa venovali organizovaniu verejných kresťanských mítingov. Popritom sa živil ako prekladateľ a tlmočník z anglického jazyka. Z angličtiny preložil viaceré známe knihy (cca 48 titulov).

 

Od predčasných parlamentných volieb 10. marca 2012 je poslancom Národnej rady (NR) SR, členom poslaneckého klubu OĽaNO a členom dvoch parlamentných výborov (Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti SIS). Vo Výbore NR SR pre zdravotníctvo je overovateľom.

 

Richard Sulík

 

 

Richard Sulík sa narodil 13. januára 1968 v Bratislave. Po emigrácii rodiny do západného Nemecka študoval fyziku na Technickej univerzite v Mníchove (1987-1989) a ekonómiu so zameraním na podnikovú ekonómiu na Ludwig-Maximilian-Universität v Mníchove (1989-1992). V rokoch 1998-2003 bol Richard Sulík študentom Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, odboru dane a daňové poradenstvo. Názov jeho diplomovej práce znel: Daňová reforma SR.

 

Založil a viedol akciovú spoločnosť Fax and Copy s neskorším názvom FaxCopy (1991-2001). V rokoch 2002-2003 bol na Ministerstve financií SR poradcom pre daňovú reformu ministra financií SR a do roku 2006 potom členom kolégia ministra financií SR. V rokoch 2004-2006 bol riaditeľom zodpovedným za reštrukturalizáciu spoločnosti OLO a. s., mestskej organizácii pre odvoz a likvidáciu odpadu v Bratislave. Roky 2005-2006 strávil na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako poradca ministerky a potom bol opäť poradcom ministra financií (2006-2007).

 

Stranu Sloboda a Solidarita (SaS) zaregistrovalo Ministerstvo vnútra SR ako nový politický subjekt 27. februára 2009, jej ustanovujúci kongres sa uskutočnil v Bratislave 28. marca 2009. Svoj zámer založiť nový politický subjekt na Slovensku avizoval ekonóm Richard Sulík ešte v novembri 2008. Dodnes je jej predsedom.

V parlamentných voľbách 12. júna 2010 získala strana 22 poslaneckých mandátov. Poslanci na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady (NR) SR zvolili 8. júla 2010 Richarda Sulíka, nominanta SaS za predsedu NR SR na nasledujúce volebné obdobie.

 

Pre chýbajúce hlasy poslancov SaS, troch poslancov z OKS a troch Obyčajných ľudí nebol 11. októbra 2011 schválený dočasný euroval a tým padla vláda SR, pretože neúspešné hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde SR. Premiérka Iveta Radičová vyzvala Richarda Sulíka na odstúpenie z funkcie predsedu NR SR. Richard Sulík (SaS) vo funkcii predsedu Národnej rady SR skončil. V tajnej voľbe ho 115 hlasmi na návrh SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd odvolali poslanci. Novým predsedom Národnej rady SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).

Richard Sulík bol jednotkou na kandidátke SaS v predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012. Stal sa poslancom parlamentu a je členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a Výboru NR SR pre zdravotníctvo.

 

Jana Žitňanská

 

 

Jana Žitňanská sa narodila 14. mája 1974 v Bratislave. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a rok študovala tento odbor v Paríži vo Francúzsku. Pracovala v niekoľkých slovenských médiách.

 

Stála pri založení Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska (KDMS) a v prvých rokoch tejto organizácie sa aktívne podieľala na jej činnosti. V roku 2000 bola ako kandidátka Slovenskej demokratickej koalície (SDK) na návrh členov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a Demokratickej strany (DS) zvolená do Rady pre vysielanie a retransmisiu. V roku 2006 bola kandidátkou Konferencie biskupov Slovenska (KBS), Ekumenickej rady cirkví a Ústredného zväzu židovských náboženských obci v SR na členku Rady pre vysielanie a retransmisiu pre ďalšie funkčné obdobie.

 

V roku 2006 bola kandidátkou KDH (Kresťanskodemokratické hnutie) v komunálnych voľbách (Bratislava – Staré Mesto).

 

Od parlamentných volieb 12. júna 2010 je poslankyňou Národnej rady (NR) SR za KDH a v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 bola opätovne zvolená za poslankyňu NR SR za KDH. Hnutie opustila v máji 2012.

 

V NR SR pôsobí ako nezávislá poslankyňa. Nezávislí poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská sa rozhodli založiť politické hnutie s názvom Nová väčšina, tento zámer oznámili 2. septembra 2012. Hnutie prešlo zmenou názvu. Po rozhodnutí Republikovej rady v Prešove 23. januára 2014 sa používa už iba názov NOVA.

 

Jósef Nagy

 

 

Ing. József Nagy sa narodil 11. marca 1968 v Dunajskej Strede. Absolvoval štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave, potom sa venoval realitnej a publikačnej činnosti. Po návrate do rodného mesta sa stal riaditeľom spoločnosti zaoberajúcej sa stavebnými a hydromelioračnými prácami.

 

V parlamentných voľbách 14. marca 2010 bol József Nagy nominantom strany Most-Híd. Po zvolení spočiatku pracoval v parlamentnom výbore pre financie a rozpočet. Koncom septembra 2010 ho vymenovali do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva SR. Prezident SR Ivan Gašparovič ho 2. novembra 2010 vymenoval do funkcie ministra životného prostredia vo vláde Ivety Radičovej. Tento post zastával do 4. apríla 2012.

V predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 získal mandát poslanca Národnej rady (NR) SR za stranu Most-Híd. Je členom Výboru NR SR pre sociálne veci, náhradným členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a náhradníkom v Stálej delegácii NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

 

Pál Csáky

 

 

Pál Csáky sa narodil 21. marca 1956 v Šahách, okres Levice. V roku 1980 promoval na Vysokej škole chemickotechnologickej v českých Pardubiciach. Potom pracoval v rokoch 1981 - 1990 v akciovej spoločnosti Levitex Levice ako hlavný technológ.

 

Krátko po novembrových udalostiach v roku 1989 bol v Šali jedným zo zakladateľov Maďarskej nezávislej iniciatívy (MNI), predchodkyne Maďarskej občianskej strany (MOS). V roku 1990 bol pri zrode Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH) a od roku 1992 pôsobil vo funkcii jeho podpredsedu pre zahraničnú politiku. Po vzniku Strany maďarskej koalície (SMK) bol jej podpredsedom. V roku 2007 ho zvolili za predsedu SMK, ktorá 21. septembra 2012 po Sneme vo Fiľakove zmenila svoj názov na Stranu maďarskej komunity (SMK).

Od roku 1990 ho vždy v parlamentných voľbách zvolili za poslanca NR SR, do roku 1998 kandidoval za MKDH, potom za SMK. Od novembra 1995 bol členom Stálej delegácie do Spoločného parlamentného výboru EÚ-SR.

Po parlamentných voľbách 1998 si Pál Csáky svoj poslanecký mandát neuplatňoval, lebo od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 bol podpredsedom vlády SR pre ľudské práva, menšiny a regionálny rozvoj. Od 16. októbra 2002, v druhom období vlády Mikuláša Dzurindu, pôsobil ako podpredseda vlády SR pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny.

 

Po voľbách 2006 pracoval v Národnej rade SR ako člen Výboru pre európske záležitosti, člen Zahraničného výboru NR SR a ako člen Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE.

 

Na území SR sa uskutočnili 12. júna 2010 parlamentné voľby. Pred bránami zákonodarného zboru zostala aj SMK so ziskom 4,33 percenta hlasov voličov. Pál Csáky sa následne vzdal postu predsedu strany.