Toto sú najšťastnejšie krajiny sveta, je medzi nimi aj Slovensko

Na druhom mieste rebríčka skončilo vlani prvé Dánsko. Na treťom mieste skončil Island. Na ďalších miestach je Švajčiarsko, Fínsko, Holandsko, Kanada, Nový Zéland, Austrália a Švédsko. Spojené štáty sú na 14. mieste. Nemecko obsadilo 16. miesto. Británia skončila na 19. a Francúzsko na 31. mieste. Slovensko sa tento rok ocitlo na 40. mieste, Česko je v poradí 23.

Na konci rebríčka sa ocitli krajiny subsaharskej Afriky: Južný Sudán, Libéria, Guinea, Togo, Rwanda, Tanzánia, Burundi a Stredoafrická republika. Na posledných miestach v rebríčku sú aj vojnou zmietané Sýria a Jemen.

Prezident spoločnosti SDSN a poradca generálneho tajomníka OSN Jeffrey Sachs uviedol, že šťastné krajiny sú tie, kde je zdravá rovnováha medzi materiálnym blahobytom v tej podobe, ako sa obvykle charakterizuje, a sociálnym kapitálom, čo znamená vysoký stupeň dôvery v spoločnosť, nízky ukazovateľ nerovnosti a dôveru vo vládu.

Autori správy sa snažia v 155 krajinách sveta zistiť spokojnosť ich obyvateľstva so svojím životom. Do úvahy sa pritom berie šesť faktorov: podiel HDP na jednotlivca, očakávaná dĺžka života, sociálna podpora v zložitých životných situáciách, dôvera k vláde, sloboda rozhodovania ľudí ohľadom svojho života a štedrosť a dobročinnosť ľudí.

V správe sa píše, že krajiny, ktoré sú na posledných miestach rebríčka sa zvyčajne vyznačujú nízkymi hodnotami vo všetkých šiestich premenných. Sachs v tejto súvislosti uviedol, že najmä tieto štáty by mali nasledovať Spojené arabské emiráty a ďalšie krajiny, ktoré vytvorili vo svojich vládach "ministerstvá šťastia". "Chcem, aby vlády posúdili, diskutovali, analyzovali a pochopili, keď sa vydali zlým smerom".

Agentúra Reuters citovala Sachsovo vyjadrenie ohľadom USA, ktoré v porovnaní s vlaňajšom klesli z 13. a 14. miesto. Sachs to vysvetlil nerovnosťou, nedôverou a korupciou.

Vyslovil obavy, že ekonomická politika, ktorú sa vláda nového prezidenta USA Donalda Trumpa snaží presadiť, situáciu len zhorší. "Všetky tieto opatrenia povedú k zvyšovaniu nerovnosti: znižovanie daní pre vyššie príjmové skupiny, odmietanie financovať náklady na zdravotnú starostlivosť, zníženie dotácií pre program distribúcie bezplatných obedov pre najchudobnejších - (to všetko) kvôli rastu výdavkov na obranu". "Myslím, že všetko, čo bolo (v USA) navrhnuté, ide nesprávnym smerom," vyhlásil Sachs.