Knihy, filmy a piesne nám neustále čosi vravia o láske, o neopätovanej aj takej, čo opätovaná bola a zrazu nie je. Poznáme tie sladkobôľne slová, keď je chýbanie neznesiteľné a keď má človek sto chutí zavolať, ale vie, že už nesmie, lebo sa všetko skončilo. Je koniec, úplný koniec.
Väčšinou sa o láske hovorí ako o niečom bolestivom, a preto sa Holly Bourne rozhodla napísať knihu s názvom Všetky moje slzy. Pripravte sa, toto bude jazda, bude to niečo celkom iné!
Amelie
Amelie sa s rodičmi presťahovala, je to veľká zmena, nielenže sa rozišla s priateľom, lebo diaľka by ich tak či tak rozdelila, navyše netuší, ako si zvykne a či vôbec. Čo si počne v novom prostredí?
Má talent na hudbu, podľa toho aj navštevuje školu, píše texty, a hoci je nesmierne hanblivá, takže než vystúpi na verejnosti, bojuje s nepredstaviteľnou trémou, svojím hlasom vždy aj tak každého ohúri.
Povedala som už, že je v škole nová, však? Znamená to, že nič nevie o minulosti ostatných, že aj keby ju sto ľudí varovalo, ona by si to nemala ako overiť. Nevie nič o tom, aký kto je. A ani o ňom nič nevie.
Reese
Reese je tiež hudobník, hrá v kapele. Je to taký ten typ, na ktorom vám pripadá dokonalé aj to, čo by na inom vyzeralo prihlúplo. Amelie a on sa zoznámia na súťaži, ihneď, ako ju začuje spievať, nahlas povie, že ju chce spoznať, že by ju rád viac stretával. Usmeje sa na ňu a jej sa podlomia kolená. Bojí sa, a súčasne ju to láka. Odprevadí ju domov a ona si želá, aby cesta trvala tisíc hodín.
Ako droga
Ani netreba čakať, kým sa tí dvaja dajú dokopy. Je to jasné, chcú sa, priťahujú sa. Je to šialené, až priveľmi intenzívne. Amelie sa niekedy zdá, že to je čudné, deje sa to prirýchlo, ale on ju zahŕňa pozornosťou, organizuje ideálne rande. Jeho láska je ako droga. Nevydrží bez nej. Keď nezavolá, umára sa. Niekedy má Reese čudnú náladu a niekedy ju rozplače. Áno, vlastne plače stále, odkedy je s ním, vyronila viac sĺz než kedykoľvek predtým.
Miesta
Amelie to nechápe. Tvrdil, že ju ľúbi, tak potom prečo sa od nej nakoniec odvrátil?
Sedí v jedálni, úplne sama, lebo kvôli nemu stratila priateľov a nerozumie. A plače.
Sedí doma, zatiaľ čo ostatní si žijú svoje životy a nerozumie ničomu. A plače.
Potom sa jej v mysli zrodí nápad, že navštívi miesta, na ktorých kedy pre neho plakala. Bude si spomínať, pozbiera všetky svoje slzy a spíše to ako príbeh o láske, ktorá v skutočnosti láskou nebola.
Kniha
Poviem vám to takto. Túto knihu by si mala prečítať každá jedna žena bez výnimky. Mladšie prednostne, ale aj tie staršie. Lebo keď byť s niekým prináša len bolesť a slzy, je to láska? Láska by mala byť spojená s bezpečím, s istotou, s radosťou.
Holly Bourne by si za tento príbeh zaslúžila aj milión cien, pre mňa najlepší počin v žánri, poučný a smutný. Plný pravdy, ktorú často nechceme počuť, lebo počuť ju by značilo priznať si. Pravdu, čo by nás premenila už navždy, tú je ťažké prijať, a predsa také potrebné.