Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
30. nov. 2022Ondrej
BratislavaBratislava 19°
Biblia
TV program
Moje Netky
02.10.2022 14:00 Kultúra
TIP NA KNIHU Sú aj také straty, ktoré neprebolia, sú aj také smútky, ktoré sa za nami potiahnu
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
02.10.2022 14:00 Kultúra

TIP NA KNIHU Sú aj také straty, ktoré neprebolia, sú aj také smútky, ktoré sa za nami potiahnu



Keď sme dospelí myslíme si, že je všetko v poriadku, že čokoľvek sme prežili ešte ako malí, je dávno zahojené a premlčané. Ako veľmi sa mýlime, ako veľmi sme ďaleko od pravdy, lebo sú aj také straty, sú aj také smútky, ktoré sa za nami potiahnu dlho, možno až po smrť.


Dieťa má dušu krehkú, ale súčasne silnú, a keď sa do nej zasadí väčší úder, modrina zostane, len ju nevidno. Len o nej možno nikto nevie. A človek si rastie a rastie, iba niekedy cíti, že je osamelý, aj keď mu robí spoločnosť hoc aj sto ľudí, niekedy si pripadá stratený a znovu sa to objaví. Tá spomienka.

 

Kniha Na konci samoty, ktorú napísal autor Benedict Wells, je presne o detských slzách, ako sa vylievajú a vylievajú, aj o osudových láskach a rozhodnutiach, nezmeniteľných s trvalými následkami.

 

Jules

 

Jules bol ešte malý chlapec, s dvoma súrodencami, jedným bratom a jednou sestrou a dvoma rodičmi, bolo to tak, ako byť malo. Otec býval trochu zádumčivejší, občas mal v pohľade niečo nedefinovateľné a často vyhľadával samotu, ale inak sa dalo zhodnotiť, že detstvo prebiehalo pokojne.

Až na víkend, keď rodičia odcestovali, šli sami a viac sa nevrátili. Nehoda zapríčinila smrť a správa o definitívnom konci bola odporná. Keby mala zvuk, určite by znel škriekavo, nechutne a rezal by uši.

 

 

Škola

 

Tri deti sa tak ocitli v situácii, ktorá je až neznesiteľná, museli nastúpiť do internátnej školy, lebo starostlivosť o ne nikto neprebral. Áno, bola tam teta, ktorá s nimi trávila čas v rámci sviatkov a aj ju mali radi, ale keď rok sa zdal byť dlhý a opustenosť sa stupňovala a stupňovala. A čo bolo najhoršie, súrodenci sa od seba vzďaľovali. Jules trpel, lebo sestru zlákalo flirtovanie a s chlapcami sa stýkala dosť intenzívne a brat, nuž, ťažko povedať, ale aj on bol aspoň mysľou ďalej a ďalej.

 

Alva

 

V triede sa Jules netešil obľube, lebo kým v starej škole zafungoval vtip, v novej sa akurát tak zosmiešnil a zaradil k čudákom. Iba ona, Alva, dievčina s okuliarmi ho videla, ona si prisadla, a aj keď sa nespriatelili hneď, potom si boli blízki, bližší než si je väčšina ľudí za celý život. Vtedy to ani sami nevedeli, ale ľúbili sa od prvého okamihu.

 

Roky

 

V románe Na konci samoty sú zaznamenané roky, čitateľ vidí Julesa, keď dospieva, keď je mladý, keď skúša zamestnania, keď sa snaží zabudnúť na Alvu a keď sa ju potom znovu snaží nájsť. Je to pochmúrny príbeh, spomínajú sa v ňom aj drogy a pri viacerých častiach mi zvieralo hruď, až som takmer nedýchala. Smútok je priam hmatateľný, lebo rodičia chýbajú a vždy budú a aj láska, tá romantická, je zachytená zvláštne, tiež neveselo. Dá sa niekoho milovať roky, hoci dvoch delia kilometre a okolnosti? Dá sa zaspávať a pred očami mať stále jedinú tvár, a to bez nádeje na spoločnú budúcnosť? Na konci samoty musí predsa niečo byť, musí tam niekto čakať, kto zbaví zlého a prinesie dobré.



reklama


reklama


Zdroj: Netky Michaela Mihoková



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
ad
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok