TIP NA KNIHU Nastolila hypotézu, že čím ďalej sa bude držať od lásky, tým lepšie pre ňu. Ale čo ak sa láska chce držať jej?

Akáže to bola kniha? Napísala ju Ali Hazelwood a nazvala Hypotézou lásky, lebo v nej sa dvaja preplietli, dvaja vedci, múdri a aj plachí, dvaja, ktorí nemali nič spoločné. A možno mali spoločné všetko, ktovie.

Ona

Olive je mladá dievčina, ešte študuje na Stanfordovej univerzite a má veľké plány ohľadom výskumu. Zaujíma ju rakovina pankreasu, lebo sa s ňou nedá dlho požiť, a ona báda, len aby prispela k zlepšeniu. Jej vyhliadky na romance sú mizerné, vlastne takmer žiadne. Raz šla na rande, chlapec ju ani neohúril, len s ním sedela a sedela, ale iskra sa nedostavila ani z jej, ani z jeho strany. Ani nikdy predtým nebola zamilovaná a pokiaľ by sa jej niekto opýtal, podľa nej sa celá vec okolo randenia preceňuje. Zaujíma ju vzdelanie, fascinuje ju veda, muži ju nechávajú ľahostajnou. Až raz...

On

On sa volá Adam, na rovnakej univerzite, na ktorej sa Olive ešte stále zahlbuje do vedomostí, vyučuje a je v tom dosť dobrý. A dosť prísny. Neraz študentov aj rozplakal a v súkromí, keď ich nikto nepočúva, teda aspoň nikto taký, ktorý by slová odcitoval priamo jemu, ho nazývajú kreténom.

Či mu to prekáža? Absolútne nie, netvári sa, že by dal na mienku iných, ani do reči sa zbytočne s nikým nepúšťa. Pletky nerieši, aféry sa mu vyhýbajú, až kým...

Iba s ním

Olive a Adam sú najmenej pravdepodobný pár. Veď keď sa stretli prvý raz, teda tak, že jeden druhého vzali na vedomie, nebolo v tom nič dojemné, romantické už vôbec nie. Ten chlap sa správa čudne, protivne, a to ku každému. Ku každému okrem Olive.

Tá žena sa správa tak, ako keby mala nejakú poruchu v komunikácii, je nesebavedomá a nepriebojná. Iba s ním sa jej jazyk rozviaže, iba s ním sa jej kolená podlamujú. Uzatvoria spolu dohodu, že budú falošne randiť, a každý má svoj dôvod, aby sa do šlamastiky pustil, a hoci je to randenie len akože, je s ním podozrivo veľa práce.

Hypotéza

Olive si nastolila hypotézu, že čím ďalej sa bude držať od lásky, tým to bude lepšie, ale nech sa rozhodla akokoľvek, láska si ju vytipovala, a keď raz na niekoho vsadí, málokedy dá pokoj.

Je to čítavé, pýtate sa, ach, veď čo je na tom také, že sa idú čitatelia zblázniť, čo je na tom také, že zrazu je príbeh spomínaný všade. Pýtate sa a pýtate, ale aj tak listujete, oči sa vám vpíjajú, riadky skáču, smejete sa, zatínate ruky v päsť, dávate pozor, aby vám neušiel jediný dialóg, v ktorom sa tí dvaja prekárajú. A nakoniec nastolíte aj vy jednu hypotézu, že čím ďalej sa udržíte od knihy, tým väčšieho omylu sa dopustíte.