Tieto citáty vám pomôžu bojovať so smútkom

Bez rozumu

Smútiť by sa malo s rozumom, hoci to vyhlásenie je trochu neobvyklé. Kto by sa už len v takej nálade staral o správne nastavenie mysle? Ak by sa to však robilo a smútenie by nebolo len záležitosťou srdca, potom by sa dalo vyhnúť trvalému následku - teda takému koncu, pri ktorom je vnútro napustené jedom nepriepustného zúfalstva.
 

Pár faktov o smútku
1. Je to prirodzená reakcia na to, ak sa udeje niečo nedobré. Je to odpoveď na dlhodobo neperspektívny vzťah, na krízu v rodine, na takú finančnú situáciu, ktorá je nestabilná. Popierať ho nie je potrebné. Naopak, pokiaľ ho duša vypľuje, prejaví sa na tele.

2. Nič netrvá večne
Určite nie je ojedinelé, že pri stave zdeptanosti sa zdá, že to tak bude večne. Nejaký tichý a zlovestný hlas donekonečna opakuje, že sa s tým má zmieriť, pretože krajšie bolo a viac nebude. Pravda je taká, že smútok je prechodné obdobie. A skôr či neskôr sa celkom isto skončí.

3. Nalievať, nalievať, nalievať
Ak sa poraní nejaká časť tela, ošetruje sa. Použije sa obväz, masť alebo aj liek od bolesti. Aj duša si zaslúži rovnakú opateru, a keď je skľúčená, mala by sa jej spievať pieseň nádeje. Jej text vychádza z Biblie a má silu zmeniť krivé na rovné.

Ráno to už nebude

"Pán otvára oči slepým,

Pán dvíha skľúčených,
Pán miluje spravodlivých," píše sa v Žalme.

To, že Boh dvíha sklesnutého, znamená, že si takého všimne. Neodvráti pohľad, nemykne plecom a ani si nenájde inú činnosť, ktorou by sa zaoberal. On sám vystrie ruku a poskytne dostatočnú oporu na opätovné postavenie sa.
 

"Podvečer je nám hosťom plač a radosť nad ránom.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení."

Nezáleží na tom, aká temná sa zdá byť noc a ako veľmi sa zdá byť tichá a osamelá. Čoskoro totiž vojde ráno a každá slza, ktorú utrápené oko vyronilo, bude zotretá. Smútok musí byť, ale je na okamih. Boh čaká, aby prejavil láskavosť. On sám hovorí: "Vzývaj ma v deň súženia. Ja ťa vytrhnem a ty ma budeš oslavovať." A je jasné, že čo On sľúbi, to vždy aj splní.