Tereškovová má 75 rokov a chcela by sa dožiť pristátia človeka na Marse

Príbeh sovietskej kozmonautky Valentiny Tereškovovej, ktorá sa ako prvá žena dostala do vesmíru, pripomína modernú rozprávku.
      "Ako dieťa som snívala o ceste ku hviezdam... Letela by som aj na metle, ak by bolo treba," uviedla v rozhovore, ktorý pri príležitosti svojich dnešných 75. narodenín poskytla moskovským novinám.
      Dňa 16. júna 1963 absolvovala na kozmickej lodi Vostok 6, ako 26-ročná, 48 obletov Zeme. So sebou si zobrala na jedlo cibuľu a čierny chlieb. Ako priznala po rokoch, bola nesmierne nervózna. "Dlho som nesmela nič prezradiť - o tom, ako som sa cítila počas letu ani o technických problémoch, ku ktorým došlo," poznamenala. Jej let trval 70 hodín 41 minút. 
      Z vesmíru sa hlásila ako Čajka a táto prezývka jej zostala dodnes.
      Jedinou ženou vo vesmíre zostala až do roku 1982, kedy sa do kozmu vydala jej krajanka Svetlana Savická.
      Tereškovová sa narodila 6. marca 1937 na dedine neďaleko mesta Jaroslavľ v západnom Rusku. Keď mala tri roky, jej otec zahynul v sovietsko-fínskej vojne.
      "Keďže neexistuje jeho hrob, sovietska tajná služba dlho považovala môjho otca za dezertéra a pôvodne mi odmietala dať ako 'dcére zradcu' povolenie k letu," uviedla Tereškovová.
      Nastúpila do práce, ale vášeň pre vesmírne cestovanie ju neopustila. "Chcela som byť bližšie k nebu. Tak som sa začala venovať parašutizmu," dodala.
      Vo večernej škole si doplnila stredoškolské vzdelanie a v roku 1962, v celonárodnej eufórii po lete prvého kozmonauta Jurija Gagarina do vesmíru v predchádzajúcom roku, sa prihlásila do sovietskej kozmickej agentúry Glavkosmos.
      "Nie je žiadnym tajomstvom, že Sovietsky zväz, v pretekoch s USA, chcel mať ako prvý ženu vo vesmíre z propagandistických dôvodov," spomenula.  
      O tom, že poletí práve ona, osobne rozhodol vtedajší sovietsky vodca Nikita Chruščov. Mala politicky správne "proletárske" korene.
      Po návrate na Zem v roku 1963 sa Tereškovová, údajne na príkaz Kremľa, vydala za kozmonauta Andrijana Nikolajeva. O rok nato sa im narodila dcéra Jelena, neskôr sa však rozviedli. Jej druhý manžel, vojenský lekár, zomrel v roku 1999.
      "Napriek všetkým prekážkam, mala som v živote šťastie," spomínala v ruskej televízii. 
      Po svojom historickom lete zostala pracovať v Glavkosmose a zastávala rozličné funkcie v komunistickej strane. Teraz je poslankyňou parlamentu za vládnucu stranu Jednotné Rusko, zastupuje Jaroslavľskú oblasť.
      Medzi spoluobčanmi sa teší veľkej úcte, ale verejne vystupuje už iba zriedkavo.
      "Dávam prednosť tomu hrať sa so svojím vnukom Alexejom alebo so svojou perzskou mačkou," povedala bývalá kozmonautka. Tiež rada šije.
      Ešte stále však sníva: "Chcela by som sa dožiť toho, keď človek pristane na Marse."