TE: Košičania ako majstri Slovenska sú v extáze, Banská Bytrica smúti

Ani zďaleka to nebola séria rekordne dlhá a infarktová, o nej by vedeli rozprávať Popradčania a Zvolenčania, hrajúci štvrťfinále na sedem zápasov, dohnané až do samostatných nájazdov. Finále zaujalo najmä power-playovými koncami. Až štyrikrát sa 'baranom' riziko hry bez brankára vydarilo, čo možno považovať za unikát, no ani raz sa im v tom-ktorom zápase nepodarilo zvíťaziť. Jednoducho povedané, chytali 'hada za chvost', premeškali príhodné úseky hry a aj keď ich nezlomnosť obdivuhodne zapôsobila, efekt nepriniesla.

Obe mužstvá vyzdvihli tímový tmel, nadradenosť kolektívu nad individualitami. Ako sa hovorí, nikto sa neponižoval, no ani nepovyšoval, zodpovednosť sa citlivo porozdeľovala. Nasadiť štvrtý útok 'baranov' na prvý 'oceliarov' nebol pre trénera Chudého problém, taktika mu zafungovala aj preto, že stroj premazal vhodnými hráčmi a mohol ho vyhnať do vysokých obrátok. Význam osobností však ťažko bolo možné poprieť, vždy riešili najhorúcejšie okamihy a gólmi orientovali zápasy.

Asi najpodstatnejším sa stal brankársky post. Alexandr Hylák v košickej bránke dosiahol v štatistikách najlepšie čísla v úspešnosti i v priemere inkasovaných gólov na zápas. Kompletne odchytal finálovú sériu a prevážil stranu súpera. Na druhej strane sa prejavila menšia stabilita, Banská Bystrica hľadala dosť dlho najvhodnejší typ, riešila aj časovú tieseň, aby napokon z porovnávania na klubovej úrovni vyšiel v konfrontácii lepšie Kanaďan Corbeil. Po 45 sekundách hry však za údery dostal vo 4. zápase trest v hre a naskočil za neho mladý talent Andrej Košarišťan. Počas sezóny panovala téza o jeho nie úplnej vyzretosti na play off, čo sa však nepotvrdilo, aj keď ho na miskách váh napokon Hylák prevážil.
 

Okrem brankárov sa najčastejšie spoliehalo na hru v nerovnovážnom stave. Aj v tejto činnosti boli Košičania oproti svojmu finálovému súperovi lepší. Banskobystričania v presilovke nestrelili ani jeden gól a tento fakt ich dokonale zabrzdil. V ofenzíve celkove prepadli, v bodoch a góloch sa presadili Košičania Lapšanský, Bicek, Bartánus i Suja, až za nimi skončil Handzuš.

Jednotlivé výsledky košického majstra doma 3:0, 4:3 sn, vonku 1:3, 1:2, doma 3:2, vonku 2:1 napovedajú, že len jediný zápas, úplne prvý v Steel aréne dopadol s jasnejším výsledkom, v ďalších sa vždy siahlo na rizikovú power play. Nevyspytateľné konce spôsobili neistotu, a tak eufória majstra z Košíc bola po šiestom rozhodujúcom zápase pochopiteľná. Prípadný siedmy by bola obrovská hra nervov a možno aj náhody. 

Alexandr Hylák bol od slasti celý bez seba. "V bránke ste sám, niekto ma síce príde potľapkať, no psychicky som bol naozaj vždy veľmi vyčerpaný. Ak máte na stave nuly a blíži sa koniec, napätie stúpa. Mišo Handzuš mal veľkú šancu v presilovke, chytil som to, my sme vzápätí vsietili taký nenápadný gól a 'Lapšo' ho potvrdil. Musím však dať klobúk dolu pred power play súpera, to som ešte nezažil, aby bol niekto tak úspešný. Inkasoval som v nej, no veril som v hokejového boha, že už druhý gól za môj chrbát nepadne."

Na prípadný siedmy zápas by sa podľa Hyláka nakopilo veľa rizika. "Doma by sme si možno radosť viac užívali s fanúšikmi, no aj teraz sme ich cítili. Za celú sezónu, za play off sme si titul zaslúžili. Je to môj prvý titul, vlani chytal Rasťo Staňa. Teraz si radosť užívam so super partiou, aj v ťažkých chvíľach sa vedela zomknúť a aj sa odľahčiť. Zažívam extázu, pre ňu hrávam hokej, drogy som nikdy nebral, no dovolím si tvrdiť, že s týmto víťazstvom lietam oveľa vyššie v oblakoch."

Niektorí hráči si čistili hlavy a telo samotrýznením, keďže sa dopustili chýb. O jednej prehovoril aj obranca HC'05 Václav Čížek. "Bohužiaľ, urobil som ju pred druhým gólom, mohlo to byť 1:1 a zápas by vyzeral inak. Budem si sypať popol na hlavu a bude ma to veľmi dlho mrzieť. Hru nervov som prehral, beriem to osobne, ponaučenie sa ponúka. Vždy sa každý pokúša byť najlepší, to sa nám nepodarilo, síce sme dosiahli pre Banskú Bystricu historické umiestenie, no takto sa utešovať nemá zmysel. Možno o niečo neskôr každý ocení to, čo sme dosiahli, aj my samotní." 

Michala Handzuša striebro po prehre veľmi nezaujímalo. "Ani neviem, kde mám predchádzajúce, asi som ich niekde zapatrošil. Pre mňa akoby nebolo žiadne, buď vyhráte, a potom je jedno, či ste druhý, alebo desiaty. Môžeme však mať vztýčené hlavy, všetko sme do týchto zápasov vložili, ale smútok je a bude, pretože sme nevyhrali."

Michal Handzuš mohol klubový smútok zažehnať, no v slovenskej reprezentácii sa na MS neobjaví. "Ja som už povedal, že nejdem. Dohodol som sa s trénerom s vysvetlením, že výkonnostne na to nemám, aby som bol v reprezentácii. Nemyslím si, že by som nejako dominoval v našej lige a keď v nej nedominujem, na medzinárodnej ploche je to ešte ťažšie. Preto som povedal, že sa na to necítim, nemám na to výkonnostne a tréner to akceptoval."