Tamara Šimončíková Heribanová nemá na Silvestra veľké plány

Posledný deň v roku sa u nej v rodine zvyčajne spája s veselými spomienkami a historkami. „Silvestra už roky oslavujeme pomerne komorne doma. Keď som bola malá, chodili sme posledný deň v roku na niekoľkohodinovú túru lesom, na chvíľu sme zakotvili v jednom bufete, kde hrali trampskú muziku a na večer sme dosiahli cieľ, chalupu našich rodinných priateľov, kde sa každoročne konali silvestrovské turnaje v pingpongu. Ceny boli čo-kto priniesol. Pamätám si, že môj tatino raz vyhral storočný portrét jedného maďarského farára. Bol v zlom stave, ale v partii sme mali kamarátov reštaurátorov, tak si dali zápas o oživenie obrazu, zreštaurovaný obraz je teraz v obývačke u rodičov,” prezradila.

Do nového roka si želá najmä zdravie, šťastie a aby sa jej podarilo dopísať novú knihu. „Ak má človek zdravie, môže si priať čokoľvek, ak ho nemá, želá si len jedno. Želaní mám ale mnoho a predsavzatie iba jedno, aby som robila vždy všetko preto, aby sa želania vyplnili. Verím, že sa mi podarí dopísať knihu, na ktorej odovzdanie rukopisu mám už termín. Ak by sa podarilo napísať ju tak, ako by som si želala, bola by som šťastná. Budúci rok istý čas pobudneme v Portugalsku, teším sa na Emilkine prvé krôčiky a slová, vlastne na všetko čo nás čaká,” podelila sa o svoje pocity a túžby.

Na rok 2016 bude charizmatická spisovateľka a mama spomínať s láskou. „Bol to krásny rok plný radosti, únavy, prekvapení, ale najmä lásky. Stala sa zo mňa mama a som nesmierne vďačná za každý deň v tomto roku,” dodala na záver Tamara Šimončíková Heribanová.