Taliansky režisér Paolo Sorrentino vďačí za život futbalistovi Maradonovi

Sorrentino (46) prišiel ako 16-ročný o oboch rodičov. Talianskemu denníku Corriere della Sera povedal, že zomreli na otravu kysličníkom uhoľnatým počas pobytu vo víkendovom dome rodiny v horách. On s nimi nebol, pretože pozeral zápas svojho futbalového tímu SSC Neapol, ktorému Maradona dvakrát, v rokoch 1987 a 1990, pomohol k víťazstvu v lige.

"Maradona mi zachránil život. Dva roky som prosil otca, aby som mohol sledovať zápasy Neapola vonku, namiesto trávenia víkendov v horách... Vždy mi povedal, že som príliš mladý. Vtedy ma konečne pustil," dodal.

Sorrentino však nikdy nemohol vyjadril svoju vďačnosť osobne mužovi, ktorý nechtiac rozhodol o jeho osude.

"S Maradonom som sa nikdy nestretol. Hovoril som s ním zopár sekúnd, keď mi zavolal do lietadla, ktoré štartovalo z Los Angeles po udeľovaní Oscarov a stewardka ma žiadala, aby som mobil vypol," citovala dnes filmára tlačová agentúra DPA.

Počas semifinále svetového poháru v roku 1990, keď Taliansko v Neapole kopalo penalty proti Argentíne, Sorrentino povedal, že fandil Maradonovmu tímu podobne ako väčšina Neapolčanov. "Nemôžete sa postaviť proti človeku, ktorý vám zachránil život," pokračoval.

Byť sirotou podľa neho znamená, že "máte stabilne pocit opustenosti". Hviezda väčšiny jeho filmov, taliansky herec Toni Servillo, pripomína Sorrentinovi jeho otca.

Jeho najnovším dielom je televízny seriál Mladý pápež o fiktívnom 47-ročnom americkom kardinálovi v podaní Juda Lawa, ktorý sa stane pápežom.

Režisér potvrdil, že zvažuje nakrútenie filmu o bývalom talianskom premiérovi Silviovi Berlusconim. "Je to jedna z myšlienok, na ktorých pracujem." S životopisnými filmami o sporných politikoch už má skúsenosti. Jeho film Božský (2008) o bývalom talianskom premiérovi Giuliovi Andreottim, ktorý udržiaval styky s mafiou, získal na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes cenu poroty.

Sorrentino v rozhovore konečne priznal svoj dlh voči talianskemu filmovému režisérovi a scenáristovi Federicovi Fellinimu. Väčšina filmových kritikov považuje Veľkú nádheru za poctu Felliniho filmu Sladký život.

"Vždy som popieral, že by Veľká nádhera mala niečo spoločného s Fellinim, ale bola to očividná lož," dodal Sorrentino. V piatich filmoch, ktoré považuje za vôbec najlepšie, menoval štyri filmy Felliniho: Sladký život, 8 1/2, Rím a Amarcord. Zvyšným piatym filmom je snímka Sergia Leoneho Vtedy v Amerike.