RÍM – Na talianskych farmách narastá počet pracovníkov, ktorí nepochádzajú iba z Afriky, v neľudských podmienkach tu pracujú aj Indovia. Za vykonanú prácu dostávajú minimálne mzdy a na dennom poriadku sa stretávajú s urážkami či šikanou. Najviac ziskoví sú buď majitelia jednotlivých fariem alebo samotní sprostredkovatelia práce, ktorí im za nekresťanské peniaze vybavujú pracovné povolenia.
Tieto správy sa začali šíriť potom, ako sa jeden Ind menom Singh rozhodol ísť na políciu s úmyslom udať svojho zamestnávateľa, pre ktorého pracuje v nanajvýš neľudských podmienkach. Svoj príbeh neskôr vyrozprával reportérom z The Guardian. Krátko na to o prácu prišiel. Informoval portál idnes.cz.
Tento prípad žiaľ nie je ojedinelí. Otrocká práca utečencov z Afriky je už dlhšiu dobu mediálne známa, no o indických Sikhov sa veľa nehovorí. V Pontine ich tu pracuje vyše 10-tisíc. Za almužnu pracujú na rôznych farmách či veľkých viniciach. Od skorého rána do neskorého večera tu zbierajú plody úrody. Obchod s ovocím a zeleninou, ktorí ťaží najmä z práce utečencov, sa odhaduje až na 22-miliard eur ročne.
Singh na farme v Taliansku pracuje od roku 2008. Svoj domov v Paňdžábe opustil s tým, aby si dokázal zarobiť slušné peniaze, ktorými chcel podporovať svoju rodinu v Indii. Pracuje 12-hodín denne, 6 dní v týždni. Jeho hlavnou pracovnou náplňou bol zber ovocia a zeleniny. Za týždeň práce si však zarobil iba 150 eur, čo je hlboko pod minimálnou mzdou v Taliansku. Majiteľ bol navyše agresívny a robotníkov z cudziny doslova týral.
Nezisková organizácia Med uviedla, že až 43% Sikhov nemá žiadne základy taliančiny, čo im výrazne sťažuje podmienky informovať o nekalých praktikách zamestnávateľov príslušne úrady či miestnu políciu. Niektorí farmári im dokonca ani nevyplácajú mzdu. Pracovníci z organizácie medzi Indami zaznamenali chronické choroby spojené s pravidelným a neodborným kontaktom s pesticídmi.
Aby zvládli takéto pracovné nasadenie, mnohí z nich pravidelne konzumujú ópium, ktoré si primiešavajú do čaju, aby sa zbavili bolestí. Väčšina z nich prichádza do Talianska úplne legálne, na pracovné víza. Keďže si pracovné povolenie nevedia vybaviť sami, sú ochotní zaplatiť až 13-tisíc eur sprostredkovateľom, ktorým neskôr musia svoj dlh splácať.
Podmienky v Pontine sú také dramatické, že jeden z Indov tam už dokonca spáchal samovraždu. V roku 2016 tam došlo k masívnej vzbure pri ktorej vyšlo do ulíc približne 2-tisíc Sinkhov. Požadovali zvýšenie minimálnej mzdy na 5 eur na hodinu. Legálne minimum je pritom 9 eur na hodinu.
V októbri prijal taliansky parlament novú legislatívu, ktorá má bojovať proti obchodníkom, ktorí podobným spôsobom zdierajú robotníkov z cudziny. V praxi sa žiaľ nič nezmenilo. Singhov prípad sa dostal na súd až po 3 rokoch od nahlásenia na polícii. Po prepustení sa zamestnal na inej farme, kde sú podmienky veľmi podobné.
„Občas rozmýšľam nad tým, že by som sa išiel zasa sťažovať na políciu. Ak však bude opäť jediný, kto na niečo upozorní, tak ma nikto nevypočuje. Keby sme ale niečo urobili spoločne, možno by sa podmienky zmenili. Sám však človek nič nezmôže,“ uviedol Singh.
Zneužívanie lacnej pracovnej sily zo zahraničia je úplne bežné aj na Sicílii. Utečenci tu žijú v provizórnych podmienkach a ich prácu zneužívajú miestni vlastníci sadov či poľnohospodári. Ľudí na úteku zamestnávajú pod hrozbou väzenia a platia im extrémne nízke mzdy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies