Takýto fascinujúci nápis zostal po človeku, ktorý sa ukrýval v pivnici počas druhej svetovej vojny

Druhá vojna, ktorá rozdelila svet, budí dodnes obavu, či sa podobné nezmyselné prenasledovanie nezopakuje a či sa z chýb minulosti dostatočne poučilo. Aj človek s vierou v Boha, pevnou ako skala, sa pri obzretí na čas nenávisti zamyslí, prečo Boh nezasiahol a ako je možné, že nevyslal z neba niečo ohlušujúce, čo by zachránilo tisíce nevinných duší.

Prečítajte si: Boh je najväčší odborník na hľadanie stratených

Nápis, ktorý sa našiel v istej pivnici ako pozostatok ukrývajúceho sa Žida, je dôkazom, že aj v najsilnejšej bolesti je beztak najlepšie utiekať sa k Stvoriteľovi. Hoc Mu občas nerozumieme, hoc nám Jeho počínanie pripomína nevystihnuteľné tajomstvo, beztak je jedinou skutočnou nádejou.

Bez mena
Autor textu je bez mena, po celé desaťročia je jeho identita zahalená. Vieme o ňom len to, že uprostred pekla sa naučil, ako chutí bláznivá viera. „Verím v slnko, aj keď nesvieti. Verím v lásku, aj keď som sám. Verím v Boha, aj keď mlčí," znie odkaz stále pamätihodného nápisu.

Štatistika
Azda ešte šokujúcejšia je štatistika, ktorú sa po ukončení vojny odhodlal vytvoriť a spracovať americký rabín, doktor  Reeve Robert Brenner. V rámci skúmania zisťoval, aký vplyv mali bolestivé skúsenosti na vzťah k Bohu. Prestali veriť tí, čo ešte pred rokom 1939 kládli dôveru vo všemocného vládcu? „Keď som bol väzňom v Osvienčime, nikdy mi nenapadlo pýtať sa, prečo Boh niečo urobil alebo neurobil, aj keď, samozrejme, viem, že iní si takéto otázky kládli,“ priznal jeden z preživších. „Ak si niekto myslí, že Boh je zodpovedný za smrť tých šiestich miliónov ľudí, pretože neurobil nič, aby ich zachránil, bude musieť zmeniť svoj spôsob myslenia. Za svoje životy, za tých pár či mnoho rokov, vďačíme Bohu a je našou povinnosťou klaňať sa mu."

Možno vás zaujme: Sen z neba jej pomohol lepšie žiť na zemi

Iste, čakali by sme, a myslím, že celkom oprávnene, že tvárou v tvár smrti a nevraživosti sa vytratí akákoľvek myšlienka na Boha, ktorý je dobrý. A predsa sa nielenže pohľad na Neho neodvrátil, navyše sa stosedemdesiatosemtisíc niekdajších ateistov tam, na mieste, kde sa posielalo do plynových komôr, dobrovoľne rozhodlo vzdať sa presvedčenia a uchopiť niečo väčšie.

Nič nevysvetľuje, prečo sa muselo spáchané násilie vykonať. Neudáva to dôvod, ktorý by sa racionálne obsiahol. Avšak aspoň môžeme s istotou prevyšujúcou všetko zlo sveta vidieť, že v najhoršom sa ukazuje najlepšie. Ak v Neho uveríme, aj keď mlčí.