Takto spoznáte blížiace sa nervové zrútenie

Fantazírovanie, ako sa na všetko vykašlete a niekam zmiznete, máva občas každý. Je to práca mozgu, ktorý vníma, že sa necítite dobre, a posiela vám odkaz "uteč". Vyvažuje to ale prefrontálna kôra mozgu, ktorá má na starosti logiku, plánovanie a myslenie. Tá vám zase hovorí "upokoj sa, nemôžeš predsa utiecť, máš tú povinnosti" a podobne. Pokiaľ tento "múdry" hlas vôbec nepočujete a jediné, čo vám beží hlavou, je túžba utiecť, je to klasická známka depresie a úzkosti.

Aj stres a vypätie je nutné uvoľňovať, a to pravidelným odpočinkom a relaxáciou. Lenže práve ľudia na pokraji zrútenia nevedia zastaviť, naopak pridávajú plyn. Majú utkvelú predstavu, že si nečinnosť nemôžu dovoliť.

Kedykoľvek máte urobiť nejaké rozhodnutia, hoci sa jedná napríklad o malichernosť typu "čo si dám dnes na raňajky", je to pre vás problém. Je to jeden z raných príznakov blížiaceho sa nervového kolapsu, dôsledok preťaženia každodennými úlohami, kedy už aj naprosté banality sú na vás jednoducho moc.

Keď je váš mozog preťažený, podvedome sa vyhýbate všetkému, čo predstavuje akékoľvek riziko ďalšieho zaťaženia, hoci príjemného. Nestojíte o žiadne stimuly, ktoré by váš mozog akokoľvek zamestnali. Nedostatok sociálneho kontaktu však depresie a úzkosti zhoršuje, pretože sa cítite osamotení a izolovaní. Naviac sa väčšinou pridáva aj pokles sexuálneho apetítu a neschopnosť prežívať intimitu a súznenie, ktoré sú pre sex typické.

Klasickým symptómom sú poruchy spánku, ktoré psychické ťažkosti ešte viac prehlbujú. V spánku sa totiž vaše telo i myseľ uvoľňujú a zbavujú stresu. Ak teda nespíte (či spíte nekvalitne a málo), telo nemá šancu sa zregenerovať a je z toho veľmi nebezpečný kolotoč. Čím horšie ste na tom psychicky, tým väčšie problémy máte so spánkom. A čím horšie spíte, tým viac sa vaše ťažkosti prehlbujú.

Neliečené úzkosti ľahko prerastú v záchvaty paniky. Znenazdajky vás prepadne obrovský strach, ktorého príčinu nie ste schopní pomenovať. Strašne sa bojíte, sotva dýchate, ale netušíte prečo. Tu už je najvyšší čas na pomoc odborníka.

Viete, že tony sladkostí vám skôr škodia, než pomáhajú, že nadmiera alkoholu psychické ťažkosti prehlbuje a podobne. Napriek tomu si nemôžete pomôcť a všetky tieto neprávosti konzumujete. Často je to vlastne také volanie o pomoc, keď si hovoríte, že ak budete skutočne chorí, niekto si vášho trápenia konečne všimne.

Boli ste zvyknutí, že máte určitú výkonnosť, pracovné či iné úspechy, ale teraz sa vám nedarí. Rozum vám síce hovorí, že to nie je vaša chyba, že vás brzdia psychické problémy, ale emočne ste si prestali seba samého vážiť. Vidíte sa ako nulu, ktorá všetko pokazila a všetkých vrátane seba sklamala.