Petra nesmierne škrelo, že sa dokáže vášnivo rozhnevať a vo chvíli najhlbšej zlosti mu nie je dopriate ovládať sa. Nuž to teda vyriešil po svojom, keďže ktovie prečo nadobudol dojem, že jeho nápad je vskutku geniálny.
Kým objasním, čo urobil a ako to dopadlo, treba si vyjasniť ešte jednu záležitosť. Peter bol kresťan, ktorý to s Bohom myslel seriózne, z čoho pramenila aj potreba porátať sa s hnevom raz a navždy.
Pri rozhodnutí sa však, nanešťastie, riadil viac emóciami ako rozumom, a tak sa niet čo čudovať, že jeho počínanie vzbudilo jednak pohoršenie, ale najviac smiech, výsmech a krútenie hlavou.
Zbohom
V jeden deň sa milý Peter prebudil, poobzeral sa okolo seba a s povzdychom skonštatoval, že je jednoducho odsúdený na úlohu zlyhávača. Vzal si teda svoj majetok (pravda, nie úplne všetko, iba to najnutnejšie), zvolené veci vhodil do veľkého kufra a dal sa do pátrania, kam by sa mohol odsťahovať.
Cieľ cesty nemal spočiatku konkrétny plán, podmienku si vytýčil len jednu a nemienil by sa jej vzdať. Inak by to predsa nemalo zmysel. Hľadal miesto opustené, na ktoré by nezavítala živá duša a kde by sa v opustenosti až do konca života vyvaroval hnevu.
Keď ho konečne našiel, a snorenie mu netrvalo dlho, rozlúčil sa s tými, ktorých považoval za hodných, aby dostali posledné zbohom.
„Načo je to dobré?" pýtali sa jedni aj druhí.
„Na to, aby som sa nerozčuľoval. Nebudú tam ľudia, tak ma nebude mať kto provokovať," odpovedal Peter bez zaváhania.
„A ako ťa skontaktujeme? Nebudeme o sebe ani nič vedieť," otázok nebolo konca. Peter iba mávol rukou a bez štipky ľútosti oznámil, že adresu dávať nebude, a keby ju aj dal, tam, kam sa chystá, poštu doručovať nikto nebude.
Voda
Nedbal na prehováranie, chytro odišiel a usadil sa ďaleko od civilizácie. Spokojný sám so sebou ďakoval Bohu, že mu dal toľkú múdrosť, aby si poradil. „Nechápem, prečo to niekomu nenapadlo už skôr," zasmial sa sám pre seba. Jeho hlas sa ozýval ako ozvena, zrejme preto, aby ho nebodaj nebodlo pri srdci, že mu nik neodpovedá.
Pospevujúc si vzal krčah, aby si doň ponalieval vodu a uhasil smäd. Tekutinu napustil a ponáhľal sa k stoličke, aby si hlt vychutnal v pokojnej polohe. Než však stihol zasadnúť, krčah sa rozbil a voda sa rozliala. Zašomral, nálada mu klesla. Skúsil to teda druhý aj tretí raz, ale neustále sa mu nádoby rozbíjali a vytekalo z nich to, čo mal vypiť.
Vtom ho zachvátila zlosť taká veľká, že by sa nezmestila ani do mora. Nadával, bol by búchal a hromžil, ale potom pochopil a zahanbil sa za bláznovstvo. Isteže sa nezbaví prchkosti, ak sa oddelí od zvyšku spoločnosti. Problém totiž nespočíval v ostatných, pravá príčina sa ukrývala v jeho srdci.
Tentoraz urobil správne, nahádzal batožinu naspäť do kufra a vrátil sa domov. Bol pevne odhodlaný, že bude usilovne meniť svoje srdce, aby sa premenili aj prudké reakcie. Nebál sa, vedel, že Boh je s ním a usmerní ho, aj keby zablúdil.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies