Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
24. jún. 2018Ján
BratislavaBratislava 13°
Biblia
TV program
Moje Netky
Ilustračné foto
Ilustračné foto
14.06.2018 06:00 Domov
Takmer 60 percent absolventov nepracuje vo vyštudovanom odbore
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
14.06.2018 06:00 Domov

Takmer 60 percent absolventov nepracuje vo vyštudovanom odbore



BRATISLAVA - Až 57 percent absolventov vysokých škôl nepracuje vo vyštudovanom odbore. Povedal to viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský na tlačovej besede k ich navrhovanej reforme terciárneho vzdelávania s tým, že kvalitu vysokoškolského systému ovplyvňuje napríklad odliv mozgov do zahraničia. Spomedzi krajín OECD a Európskej únie máme vôbec druhý najvyšší počet študentov v zahraničí.


Väčšie percento má len Luxembursko. Terciárne vzdelávanie na Slovensku sa dostalo v posledných rokoch pod veľký tlak. Nespokojní sú zamestnávatelia, ktorým prekáža predovšetkým zlá odborová štruktúra absolventov, ale aj ich nedostatočná pripravenosť pre prax. Nespokojní sú pedagógovia pre nízke mzdy, nie najlepšie podmienky na vedeckú a výskumnú činnosť, a tiež pre nízku úroveň vstupných znalostí a kompetencií študentov prichádzajúcich do terciárneho vzdelávania. Nespokojní sú aj študenti s podmienkami na štúdium, s prístupom pedagógov, aj s úrovňou prípravy na svoju profesionálnu dráhu. Dopady tohto stavu pre konkurencieschopnosť krajiny a trvalú udržateľnosť významných funkcií spoločenského života, ku ktorým terciárne vzdelávanie zásadným spôsobom prispieva, sú pre Slovensko ohrozujúce. Zamestnávatelia prišli s reformou terciárneho vzdelávania, v ktorej chcú na základe prognózovania vývoja trhu práce zosúladiť vysoké školstvo s potrebami trhu práce. "Vnímame nízke mzdy učiteľov ako jeden z kritických problémov. V odboroch, kde sú na trhu práce typické nadpriemerné mzdy, je ich úroveň až likvidačná pre kvalitu terciárneho vzdelávania. Reforma by mohla priniesť zvýšenie platov asi o šesť percent ročne," povedal Marián Marek z RÚZ.

Model financovania terciárneho vzdelávania podľa navrhovanej reformy má všetky predpoklady zladiť štruktúru terciárneho vzdelávania s potrebami trhu práce a so štandardnou štruktúrou v krajinách OECD. Jedným z kľúčových predpokladov pre jeho fungovanie je vznik Prognostického útvaru. Organizačne by malo ísť o štruktúru, ktorá by bola schopná na báze prognóz, štatistických údajov (národných a nadnárodných), prognostických a ďalších modelov definovať potreby trhu práce. Ďalej je potrebné podporiť vznik kratších programov prvého a druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania tak, aby celkový priestor pre pomaturitné štúdium dostal rovnaký počet študentov ako dnes, ale v inej štruktúre a dĺžke štúdia. Naše vysoké školy opúšťa takmer dvojnásobok absolventov druhého stupňa vysokoškolského štúdia ako je to v priemere v krajinách OECD. Naopak, máme veľmi malý podiel študentov končiacich štúdium po absolvovaní bakalárskeho stupňa a prakticky žiadnych absolventov krátkych vysokoškolských programov. Aktuálne dokonca máme celosvetovo vôbec jeden z najvyšších podielov populačného ročníka, ktorý získava magisterský či inžiniersky diplom. V praxi to napríklad znamená, že slovenskému študentovi trvá absolvovanie terciárneho vzdelávania v priemere o viac ako rok dlhšie, než je to v priemere krajín OECD. Takáto zásadná odchýlka môže mať negatívne dopady na fungovanie celého vysokoškolského systému, ktorý je v súčasnosti na chvoste medzinárodných porovnaní.

Kľúčovú úlohu v navrhovanom modeli zohráva zvýhodňovanie študentov podľa výsledkov z maturity. RÚZ vidí nedostatky v terciárnom vzdelávaní v riadiacom modeli vysokých škôl. Podľa navrhovanej reformy by sa mala posilniť manažérska nezávislosť a zodpovednosť rektora, autonómia vysokých škôl pri koncipovaní interných riadiacich procesov či externé alebo povinné interné monitorovanie výsledkov vedy a výskumu v kontexte zmien systému akreditácie, ale tiež vzdelávania. Reforma by mala transparentne a čo najobjektívnejšie diferencovať a následne „pozitívne diskriminovať“ študentov s najlepšími výsledkami. Okrem istoty bezplatného štúdia to znamená aj možnosť získať dodatočnú finančnú podporu zo štipendií, ak sa predmetní maturanti rozhodnú pre štúdium odborov, ktoré budú zaradené medzi dôležité z pohľadu ekonomickej konkurencieschopnosti a udržateľnosti spoločenského rozvoja.

Zamestnávatelia vyzvali návrhom reformy ministerstvo školstva a akademickú obec k diskusii. Časový plán reformy je ambiciózny. Potrebná zásadná legislatívna zmena by mohla byť schválená začiatkom roka 2019. Ako najskorší možný termín nástupu na terciárne vzdelávanie podľa nových pravidiel sa javí rok 2020/2021.
 



reklama


Zdroj: SITA

Foto:  TASR



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok