Takmer 300 zamestnancom Zdravých komunít z rómskych osád hrozí strata práce

Uviedla to dnes na tlačovej besede platformy k projektu Zdravé komunity, na ktorý Monitorovacia skupina Európskej komisie vyčlenila 12,8 milióna eur ešte v auguste minulého roku. Dodnes však peniaze nemajú k dispozícii, ministerstvo zdravotníctva operatívne dotuje projekt od 1. januára tohto roka z prostriedkov štátneho rozpočtu. "Môže za to Európska komisia? Aj áno, aj nie. Môžu za to subjekty na slovenskej strane? Aj áno, aj nie," povedala Slušná-Franz.

Rýchle riešenie problému projektu Zdravé komunity si ale podľa nej zaslúži najmä 237 ľudí, predovšetkým z rómskych osád, na základe svojej dobre vykonanej práce asistentov a koordinátorov v teréne. Od nového roka im hrozí strata zamestnania. Z tlačovej správy platformy vyplýva, že počas roka opakovane meškali platy práve tým, "ktorí sa starajú o 67 639 klientov a za posledný rok zaevidovali 401 636 individuálnych a skupinových intervencií". "Títo ľudia, obyvatelia osád, sú cieľovou skupinou, ktorá je podľa tohto štátu nezamestnateľná," povedala Slušná-Franz. Posledný októbrový deň dostali zamestnanci na základe platnej legislatívy oznámenie o možnej hromadnej výpovedi k 31. decembru tohto roka.

Podľa Michala Kuba, riaditeľa neziskovej organizácie Zdravé komunity, ktorá má rovnaký názov ako samotný projekt implementovaný v roku 2014 Platformou na podporu zdravia znevýhodnených skupín a Ministerstva zdravotníctva SR, vznikol celý problém s projektom v máji tohto roka. Vtedy zodpovedné subjekty ministerstvá zdravotníctva, práce a vnútra nadobudli na základe nejednoznačného stanoviska Európskej komisie o realizácii tohto projektu pocit, že nie je možné pokračovať pri jeho realizácii tak ako doteraz. Ministerstvo zdravotníctvo preto navrhlo zriadiť v tomto prípade príspevkovú organizáciu.

"Jedna veta zmenila celú situáciu overeného 14 rokov fungujúceho projektu Zdravé komunity," vyjadril sa k stanovisku Európskej komisie Kubo. Nevidí dôvod v tom, aby musela vznikať nová štruktúra fungovania projektu. "Prečo vymýšľať niečo nové, keď tu už to dobre a dlhodobo funguje?" pýta sa Kubo. Vybudovať niečo bez poznania dôsledkov miesto zachovania kontinuity už overeného modelu vytvára otázky, ktoré trápia platformu aj Zdravé komunity. Najviac ich však znepokojuje otázka garancie a záruk pre zamestnancov. Obávajú sa, že by ministerstvo zdvihlo kvalifikačné kritériá na výkon práce asistentov a oni by ostali bez práce. Kubo médiám po tlačovej konferencii povedal, že nechce, aby sa zo Zdravých komunít stal len byrokratický projekt formálne vykázaný len na papieri, ktorý by sa oddialil od skutočných zámerov. Spoluprácu s ministerstvom si však v rámci príspevkovej organizácie predstaviť vie, ak by s tým súhlasili aj samotní zamestnanci.

Podľa predsedu Riadiaceho výboru Platformy na podporu zdravia znevýhodnených skupín a experta pre terén Richarda Kokyho by po vzniku novej organizácie riadenej ministerstvom zdravotníctva stratila platforma kontrolu nad celým projektom, ktorý vlastne vymyslela. Skomplikovalo by to tak smerovanie celého projektu. Na projekte sa musia podieľať najmä ľudia z rómskych osád. Na tomto princípe tento projekt aj stojí. "Situácia je vážna, ale omnoho vážnejšie sú možné riziká vzniku epidémií a bakteriálnych chorôb bez práce našich ľudí v teréne," uviedol Koky.

"My sme tí v prvej línii, ktorí prichádzajú do kontaktu s infekčnými ochoreniami alebo epidémiami. Práve preto si myslím, že tak dobre prepracovaný projekt, ktorý funguje a je osvedčený by mal pokračovať a rozvíjať sa," povedala koordinátorka asistentov osvety zdravia pre oblasť Snina a podpredsedníčka Asociácie terénnych zdravotných asistentov (ATZA) Lenka Bužová. Počet škôl, s ktorými asistenti spolupracujú, je 106, uviedla Bužová s tým, že vzájomnou spoluprácou škôl a asistentov sa podarilo napríklad zvýšiť školskú dochádzku.

Projekt Zdravé komunity funguje od roku 2003 a začala ho mimovládna organizácia Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC). Desať rokov pracovala ACEC na projekte sama a financovala ho zo sponzorských príspevkov. Hlavným cieľom projektu bolo prehlbovať vzdelávanie a lepšie zdravie v marginalizovaných rómskych osadách. Životné podmienky spolu s nízkym zdravotným uvedomením obyvateľov osád zvyšujú výskyt ohnísk infekčných a iných ochorení, čo má priamy dopad na zlý zdravotný stav obyvateľov rómskych komunít. V roku 2013 prevzala projekt Platforma na podporu zdravia znevýhodnených skupín (PPZZS). Spolu s Ministerstvom zdravotníctva SR založila neskôr platforma neziskovú organizáciu Zdravé komunity s cieľom zrealizovať národný projekt Zdravé komunity, ktorý začali implementovať v januári 2014. Dvadsiateho siedmeho augusta 2015 schválila Európska komisia pre tento projekt 12 800 695,38 eur.