„Niečo vám poviem. Ak ste mali rodičov, ktorí vám dali dobrú výchovu, mali by ste ich bozkávať trikrát denne. A to aj v prípade, že sa to k dobrej výchove len blížilo. Mňa môj otec od ranného detstva sexuálne obťažoval, neskôr ma aj znásilňoval. Narátala som, že ma znásilnil minimálne dvesto ráz," hovorí Joyce Meyer, svetoznáma kazateľka a žena, ktorá pomáha obrátiť tmu na svetlo prostredníctvom vyučovania Biblie a hlásania, že Boh je skutočný a prejavuje sa nadprirodzene.
Má dar otvorenosti
Joyce Meyer zažila niečo, o čom sa ťažko počúva, ťažko sa to píše a nesmierne bolestivo sa to aj číta. Ona sama to vníma tak, že jej Boh dal dar otvorenosti, vďaka čomu bez prikrášlenia opisuje skúsenosť z rodiny. Otec, teda ten, čo ju mal chrániť a milovať, ju nútil k sexuálnemu aktu.
"Nenútil ma fyzicky, to nie. Používal na to vyhrážanie, klamstvá, manipuláciu. Presvedčil ma, že je to moja vina, hovoril mi, že sa tak ku mne správa, lebo ma má veľmi rád a som výnimočná."
O podrobnostiach toho, ako hlboko bolo zničené detstvo i dospievanie, sa neváha podeliť. Niežeby ju to tešilo, je však presvedčená, že priznaním môže dodať nádej, ukázať, že Boh má moc zachrániť aj to, čo sa javí ako nezachrániteľné.
"Niekedy mi prikázal, aby som cez kľúčovú dierku sledovala, ako má sex s mojou mamou a potom som mu musela rozprávať, ako som sa cítila. Keď sa chystal niekam preč z domu, prikázal mi, aby som pred mamou predstierala, že chcem ísť s ním. On sa akože tváril, že ma vziať nechce, ale ja som mala byť neoblomná."
"Potom sa mnou naoko nechal obmäkčiť, a keď ma vzal so sebou, samozrejme, že ma potom aj znásilnil. Raz nás prichytil policajt, otec si niečo vymyslel, narozprával mu klamstvá. Policajt však súhlasil, že to nechá tak pod podmienkou, že budem mať sex aj s ním. Našťastie, zachránila ma skutočnosť, že mu niekto zavolal a musel odísť. U mňa to v konečnom dôsledku vyvolalo nedôveru. Neverila som nikomu, najmä nie mužom."
Prvý kontakt s Bohom
Joyce Meyer sa k Bohu obrátila ako deväťročná. Vzhľadom na to, že bola v otázke viery neskúsená, že nepoznala Bibliu a nerozumela viacerým záležitostiam kresťanstva, spochybňovala samu seba do takej miery, že si bola istá stratou spasenia. Zapríčinil to neustály strach, vracajúci sa pocit hanby a nedostatok podpory. Nebolo miesto, na ktorom by sa cítila bezpečne.
Znásilňovanie pretrvávalo až do okamihu, keď sa Joyce rozhodla skoncovať s tým a nevidela iný spôsob ako odchod z domu.
Nie, proces uzdravenia sa nerozvinul hneď. Najskôr sa jej udialo ešte veľa zlého, vydala sa za nesprávneho muža, porodila mu dieťa a on ju opustil pre inú ženu. Bývala osamelá a mohlo sa zdať, že ju nič dobré viac nečaká. Opak bol pravdou.
Niečo veľké
Vydala sa aj druhý raz, tentokrát za muža dobrého, milujúceho a trpezlivého. On si adoptoval jej syna a v manželstve potom priviedla na svet ďalších potomkov. Opäť sa snažila prehĺbiť vzťah s Bohom, a keby som napísala, že to bolo úspešné, nevystihla by som to úplne. Do štúdia Biblie, objavovania pravdy o sebe a približovania sa k Bohu sa ponorila tak intenzívne, že v jej živote nastala radikálna zmena.
"Ako inak by bolo možné, že po tom všetkom, čím som si prešla, mám naozaj šťastný život, ak by Boh nebol skutočný? Ako inak by sa to dalo?"
Boh mal pre ňu plán a nie hocijaký, ale taký, čo zahŕňa niečo veľké.
"Keď som bola malé dievča, zvykla som si ľahnúť do postele a hovorila som si: Joyce, jedného dňa urobíš niečo veľké. Niečo veľké dosiahneš. Dnes viem, že mi Boh dal do srdca víziu."
Z tej, ktorá mala doráňanú dušu a ktorá nepoznala pravú rodičovskú nehu, sa stala svetoznáma kazateľka. Získala sebadôveru, napísala niekoľko kníh, cestuje, pomáha, dáva nádej a poskytuje živý dôkaz toho, že nie je nič nemožné.
Kúpila mu dom
Je to nepredstaviteľné, ale otcovi odpustila a to malo za následok zázrak.
"Jedného dňa mi Boh dal na srdce, aby som pre neho a mamu kúpila dom. Nechcela som to urobiť, veď to bolo nemysliteľné. Ale poslúchla som Božie volanie. Starala som sa o rodičov, keď boli chorí, do domu, ktorý som pre nich kúpila, som investovala takmer všetky dovtedajšie úspory. Po troch rokoch od kúpy sa udialo niečo zvláštne."
"Mama mi zavolala, aby som prišla. Vraj ma otec chce vidieť, podľa jej slov už tri týždne plakal a plakal. Keď som tam aj s manželom prišla, konečne ma požiadal o odpustenie. Kajal sa zo svojich zlých skutkov. Modlili sme sa za neho a on sa rozhodol, že chce byť spasený a obrátiť sa k Bohu. Som presvedčená, že po smrti išiel do neba."
Joyce tvrdí, že na sklonku bytia sa jej otec premenil na nepoznanie. Bol neuveriteľne milý, mohla mu dať bozk na líce bez toho, aby prepadla panike. Akt odpustenia jej bol umožnený len vďaka Božej láske. Bez nej by také čosi neprichádzalo do úvahy. Boh z nej sňal potupu, dal jej silu, povýšil ju, dokonca jej do rúk vložil slávu. Nie je zatrpknutá, naopak. Jej cieľom je byť tou najzábavnejšou starenkou, aká kedy chodila po tvári zeme.
"Mnohí sa ma pýtajú, prečo to Boh dopustil. Prečo ma neochránil od takého krutého detstva. Priznávam, že na túto otázku nepoznám odpoveď. Viem však s určitosťou, že mi dal silu to prežiť. A akokoľvek čudne a nepochopiteľne to znie, dnes som rada, že sa to stalo."
"Vďaka tomu som lepším človekom, než akým by som bola bez trpkej skúsenosti. Mám krásne manželstvo, deti, ktoré slúžia Bohu. A mám vzťah so Stvoriteľom, čo je tá najkrajšia vec na svete."
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies