Modliť sa znamená pristupovať smelo a s dôverou pred kráľa, pred Boha, ktorý stvoril zem i nebo a všetkému daroval jedinečnosť. Jej tajomstvo, okrem iného, spočíva i v tom, že nielenže mení prítomnosť, pretože modliaci získava odolnosť voči problému a osvojuje si nadprirodzený pohľad na seba i ľudský život ako taký, ale formuje i budúcnosť. Áno, jedna modlitba môže mať v sebe zvláštnosť, a jej ovocie sa ponesie roky, ba dokonca ďalšie a ďalšie generácie.
Nestratí vážnosť
Nie je nezvyčajné, že ako ľudia, teda tvory nedokonalé a unášané emóciami, zápasíme s otázkou, aký je najlepší spôsob modlenia sa a či vôbec jestvuje dajaký recept, ktorý by značne uľahčil celý postup.
Zrejme bude čosi pravdy na tvrdení, že akokoľvek dramatické zmeny sa udejú v tom i onom období, spoločnosť sa vyvíja menej alebo pomalšie, čoho dôkazom je i rovnaké pýtanie sa jedincov žijúcich v ďalekej minulosti.
Aj oni, kedysi chodiaci po zemi a patriaci k slávnym učeníkom, túžili vedieť, ako by sa mali modliť, aby ulahodili Bohu a iste, nesmierne príjemné dokáže byť aj prihováranie sa do neba tak, aby prosba nevyšla navnivoč.
Ježiš, ktorý najlepšie poznal úmysly aj túžby srdca, odpovedal tak, že Jeho objasnenie je neustále aktuálne, nikdy nezmizne z povedomia a nestratí na vážnosti.
Sám
Najlepšie je modliť sa v súkromí, bez svedkov, pred ktorými by akiste z modlitby odpadol kus pravdivosti a Biblia má na podobné miesto prazvláštny názov komôrka.
Pravdaže, myslí sa akákoľvek miestnosť, či už spálňa, obývačka, kuchyňa, jednoducho kdekoľvek, kde aspoň na chvíľu osamieme s tým, ktorému patrí celá pozornosť.
Nezáleží na dĺžke
Modlitba nemá byť nútené naťahovanie rozhovoru, ktoré je navyše i neprirodzené. Naopak, či sa jej trvanie obmedzuje na niekoľko minút a či hodín, na tom pramálo záleží. Boh skúma srdce a nerád vidí, ak je dialóg s Ním vnímaný ako povinnosť alebo ako akási náboženská nevyhnutnosť, ktorá pokiaľ sa neuskutoční, bude nasledovať trest.
Občas stačia i z hĺbky bytosti vyslovené tri vety a zázrak zaklope na dvere tak rýchlo, že sa ani nestihne zažmurkať.
Uvedomenie si
Pri modlitbe je žiaduce uvedomiť si, s kým sa zhovárame, že Boh je nenapodobiteľný, neopísateľný, všemohúci a všadeprítomný. Je potrebné prechovávať k Nemu úctu a nepodceňovať Ho.
On vie najlepšie, čo kto má na jazyku skôr než sa niečo vyriekne a pokúšať sa Ho oklamať, je celkom zbytočné.
Nie je nič
Nie je vonkoncom nič, s čím by sme sa Bohu nesmeli zdôveriť. Urobil predsa všetko, len aby zničil priepasť, čo nás delila, a preto je v Jeho záujme byť súčasťou jari i jesene, zimy aj leta, sviatku aj nesviatku.
Čokoľvek trápi, spôsobuje radosť, obavy alebo hnev, je najlepšie vyliať srdce, a nechať Ho, aby poskytol liek, ktorý má v rukách jedine On.
Odpustenie
„Kedykoľvek sa idete modliť, odpúšťajte, ak niečo proti niekomu máte," povedal Ježiš, čím dal jasne najavo, že zadržiavaná nenávisť môže byť prekážkou na ceste k účinnej modlitbe.
Zranenia mávame, to áno, ale Boh nám rád pomôže uzdraviť, zbaviť sa modrín a pohnúť sa ďalej. Našou úlohou je dovoliť Mu vykonať svoju prácu tak, že sa vzdáme hry na pomstu.
Viera
A nakoniec je nespochybniteľné, že ozajstná modlitba sa nezaobíde bez viery.
Musíme veriť, že Boh si poradí s naším životom, že ho rozpletie, akokoľvek zamotaný by bol.
Musíme veriť, že dokáže vzkriesiť naše nádeje a sny, hoci sme ich už dávno pochovali.
Musíme mať na pamäti, že boje sa buď prehrávajú alebo vyhrávajú vo chvíľach modlitby. A nezabúdajme, že čas strávený s Ním nikdy nebudeme ľutovať.